Veselé Vianoce prajem všetkým, predovšetkým všetkým homo sapiens sapiens (áno, 2x) ... a šťastný a šťastlivý Nový rok, ten nasledujúci. Všetko je žlté :-)
piatok, decembra 19, 2008
štvrtok, decembra 11, 2008
Prebudenie č. 7
Ako som predbehol smrť.
Vystúpil som z vlaku metra a davom som sa nechal unášať smerom k eskalátoru. Tesne pred ním sa vytvoril lievik a ľudia pomaly po jednom alebo po dvoch nastupovali na schodíky. Aj mne sa jeden ušiel. Lenže bolo mi na ňom trošku dlho, tak som po ľavej strane začal pomaly vystupovať smerom hore. Nikto predo mnou nešiel, nikto ma vo výstupe nenasledoval, občas som musel poprosiť ľudí, aby sa trošku posunuli a nechali ma prejsť. Asi po štyridsiatich-päťdesiatich schodoch už nikto, až na jedného pána asi desať schodov vyššie, nestál. Zastavil som sa vedľa neho, potreboval som si oddýchnuť. Schody eskalátora vedia dať zabrať. Chlapík mal oblečený riadne drahý oblek, košeľu, kravatu, topánky sa mu leskli, až som sa v nich videl. Pozrel sa na mňa a začal:
- Ahoj, chlapče.
Slušnosť káže odpovedať, ale chcel som sa aj trošku pobaviť.
- Zdravím, pán Smrť.
Zrejme to nečakal, no hneď sa chytil.
- Konečne sa stretávame.
- To hej, "konečne". A čo Vy tak? Ako sa darí?
- Ale, to vieš, stále plno práce, zo záťahu na záťah. Len ľuďom sa nejak nechce.
- A čo ste čakali? Že Vám pôjdu oproti? Veď pozrite, stoja, ani sa nehnú.
- Stoja? Veď sa hýbu. Všetci sa hýbeme, smerom hore. - trošku hľadal, kam mierim.
- Oni vidia, že sa hýbu. Mne sa vidí, že stoja.
- To je vec pohľadu. Tak či onak, stále dojdeme do cieľa. Hore.
- To áno. Dojdeme hore. Ale ja potrebujem ísť ďalej. Tam hore to pre mňa nekončí. Ak mi teda dovolíte, budem pokračovať vo výstupe.
Pomaly sa usmial a bolo mu jasné, že sa naša debata skončila.
- Tak sa drž, chlapče. Veľa šťastia.
Do konca schodov chýbalo len pár, no aj napriek tomu som sa ich rozhodol vyšľapať. S posledným krokom som sa prebudil do zasneženého rána. Čo už. Treba žiť. "Hore" to fakt nekončí.
piatok, októbra 03, 2008
Prebudenie č. 6
195 x 85.
Ššš-ššš. Tak mäkko, tak sviežo, tak voňavo. Ššš-ššš. Tak ticho, tak skvele, prebúdzam sa pomaly, pomaličky. Pod líčkom cítim vlhkú škvrnu od slín, ktorej nevenujem žiadnú poroznosť. Pomaly, pomaličky vystrieram ruky, naťahujem nohy ... ejha! ... žiadna zábrana, žiadna stena. Posteľ dostatočne dlhá a široká - to musí byť nebo! Náhle otvorím oči, tá moja je oranžová, ale hneď vedľa je žltá a vedľa nej zas červená a za ňou zelená a modrá. A všetky obrovské! Vyskočím na svoje rovné a skáčem z jednej postele na druhú, pričom na každej sa zastavím a hádžem sa do jej mäkkého matracu. Aha, na tamtej je aj veľká perina! Ššš-ššš, už som v nej, tak ticho, tak mäkko a kľud. Ššš-ššš. Tak fajne, tak sladko, asi zaspím ... alebo nie. Vstávam a skáčem ďalej, ešte som nevyskúšala všetky. Táto je modrá s autíčkami, a táto ružová s bábikami, a táto je zelená s farebnými kvetmi, a táto je azúrová s loďkami. Zastavím sa na krásnej dúhovej s obláčikmi, skákaním skúšam jej opruženie, ktoré je pevné ako trampolína. Skáčem stále vyššie a vyššie, hlavou sa takmer dotýkam oblohy. Zrazu zbadám rýchlo sa zbiehajúce tety v bielych blúzkach a modrých sukniach bežiace smerom ku mne, lenže na moje skoky z postele na posteľ nemajú a tak letiac skrz dvere s nápisom "Nábytok na mieru" im kričím: "Ďakujem! A dovi o týždeň!"
P.S.: A aby sa nepovedalo ... 16575 ;-)
Ššš-ššš. Tak mäkko, tak sviežo, tak voňavo. Ššš-ššš. Tak ticho, tak skvele, prebúdzam sa pomaly, pomaličky. Pod líčkom cítim vlhkú škvrnu od slín, ktorej nevenujem žiadnú poroznosť. Pomaly, pomaličky vystrieram ruky, naťahujem nohy ... ejha! ... žiadna zábrana, žiadna stena. Posteľ dostatočne dlhá a široká - to musí byť nebo! Náhle otvorím oči, tá moja je oranžová, ale hneď vedľa je žltá a vedľa nej zas červená a za ňou zelená a modrá. A všetky obrovské! Vyskočím na svoje rovné a skáčem z jednej postele na druhú, pričom na každej sa zastavím a hádžem sa do jej mäkkého matracu. Aha, na tamtej je aj veľká perina! Ššš-ššš, už som v nej, tak ticho, tak mäkko a kľud. Ššš-ššš. Tak fajne, tak sladko, asi zaspím ... alebo nie. Vstávam a skáčem ďalej, ešte som nevyskúšala všetky. Táto je modrá s autíčkami, a táto ružová s bábikami, a táto je zelená s farebnými kvetmi, a táto je azúrová s loďkami. Zastavím sa na krásnej dúhovej s obláčikmi, skákaním skúšam jej opruženie, ktoré je pevné ako trampolína. Skáčem stále vyššie a vyššie, hlavou sa takmer dotýkam oblohy. Zrazu zbadám rýchlo sa zbiehajúce tety v bielych blúzkach a modrých sukniach bežiace smerom ku mne, lenže na moje skoky z postele na posteľ nemajú a tak letiac skrz dvere s nápisom "Nábytok na mieru" im kričím: "Ďakujem! A dovi o týždeň!"
P.S.: A aby sa nepovedalo ... 16575 ;-)
streda, septembra 24, 2008
sobota, júla 26, 2008
utorok, júla 08, 2008
pondelok, júna 09, 2008
Prebudenie č. 5
List.
Prebudil som sa do daždivého rána a vedľa seba som našiel ležať obálku s listom, v ktorom stálo toto:
"Odišiel som. Možno je Ti ľúto, že bez rozlúčenia, ale lúčili sme sa pomerne často aj bez toho, aby som niekam odchádzal. Prirodzené konce sú niekedy ešte prekvapujúcejšie. Život vážne stojí za to. A už sa teším na ten ďalší. Či už to bude jeden nekonečný alebo nekonečne veľa krátkych, vždy sa ho oplatí prežiť od začiatku až do konca. Prípadné nedorozumenia medzi nami mi, prosím Ťa, odpusť. Thomas Fantet de Lagny, francúzsky matematik 17. storočia, tesne pred smrťou neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho zdravia, či niečo cíti, či ho niečo bolí. Keď sa ho jeho priateľ Maupertius opýtal, koľko je dvanásť na druhú, jasne odpovedal "sto štyridsať štyri". Ak si sa ma niekedy pýtal a nedostal odpoveď, možno si sa pýtal zle, tak sa už nehnevaj. Odišiel som, ale nezabudol. S pozdravom, Kamil"
List som zložil, otvoril som šuflík a hodil ho medzi ostatné, podobné listy, ktoré som si napísal pre prípad, že by som sa už neprebudil. Vážne neviem, nad čím som včera rozmýšľal. Zbytočne patetické, trápne, bez štipky humoru, zle dopasovaný citát, ktorý by sedel lepšie na inom mieste. Nabudúce použijem Puškina alebo Sternea, do tej doby možno aj Allena. Hlavne na neho čakám. Určite prekvapí.
Prebudil som sa do daždivého rána a vedľa seba som našiel ležať obálku s listom, v ktorom stálo toto:
"Odišiel som. Možno je Ti ľúto, že bez rozlúčenia, ale lúčili sme sa pomerne často aj bez toho, aby som niekam odchádzal. Prirodzené konce sú niekedy ešte prekvapujúcejšie. Život vážne stojí za to. A už sa teším na ten ďalší. Či už to bude jeden nekonečný alebo nekonečne veľa krátkych, vždy sa ho oplatí prežiť od začiatku až do konca. Prípadné nedorozumenia medzi nami mi, prosím Ťa, odpusť. Thomas Fantet de Lagny, francúzsky matematik 17. storočia, tesne pred smrťou neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho zdravia, či niečo cíti, či ho niečo bolí. Keď sa ho jeho priateľ Maupertius opýtal, koľko je dvanásť na druhú, jasne odpovedal "sto štyridsať štyri". Ak si sa ma niekedy pýtal a nedostal odpoveď, možno si sa pýtal zle, tak sa už nehnevaj. Odišiel som, ale nezabudol. S pozdravom, Kamil"
List som zložil, otvoril som šuflík a hodil ho medzi ostatné, podobné listy, ktoré som si napísal pre prípad, že by som sa už neprebudil. Vážne neviem, nad čím som včera rozmýšľal. Zbytočne patetické, trápne, bez štipky humoru, zle dopasovaný citát, ktorý by sedel lepšie na inom mieste. Nabudúce použijem Puškina alebo Sternea, do tej doby možno aj Allena. Hlavne na neho čakám. Určite prekvapí.
štvrtok, mája 15, 2008
štvrtok, apríla 24, 2008
štvrtok, apríla 03, 2008
štvrtok, marca 27, 2008
Prebudenie č. 4
Oceán.
Stála na piesočnej pláži celkom bosá. V oranžovo-žltom západe slnka si predsalen zachovala bielo modrú farbu: modré obtiahnuté džíny a biele, voľne vejúce tričko. Vietor sa jemne pohrával s jej rozpustenými žltými vlasmi. Ocitol som sa pri nej, hľadiac na končiaci sa deň, ponorený po členky v teplých vĺnkach ovlažujúcich mi nohy. Ponúkla, podala, dotkla sa mi ruky a spolu sme vykročili vpred, v ústrety moru, oceánu našich túžob. Rýchlejšie a rýchlejšie, prekračujúc stále väčšie a väčšie vlny, sme sa približovali k sebe, bažiac po ďalších a ďalších nárazoch vetra, vĺn a vášne hrajúcej prím v našich citoch. Neskutočná diaľka sa rázom zmenila na splynutie našich tiel a mora. Boli sme až neuveriteľne úžasne mokrí, mokrí ... mokrý. Mokrý. Otočil som sa na chrbát a vychutnával uvoľnenosť celého tela. V tom momente mi bolo jedno, čo si o mne kto myslí, čo sa deje okolo mňa, čo sa robí, bola mi ľahostajná nepríjemnosť dotyku vlhkosti. Tú chvíľu som si vždy vedel užívať a vychutnávať, dúfajúc, že sa sen raz stane skutočnosťou. Trochu mi je ľúto toho, že je ich menej a menej. Ešte stále však majú svoje čaro.
Stála na piesočnej pláži celkom bosá. V oranžovo-žltom západe slnka si predsalen zachovala bielo modrú farbu: modré obtiahnuté džíny a biele, voľne vejúce tričko. Vietor sa jemne pohrával s jej rozpustenými žltými vlasmi. Ocitol som sa pri nej, hľadiac na končiaci sa deň, ponorený po členky v teplých vĺnkach ovlažujúcich mi nohy. Ponúkla, podala, dotkla sa mi ruky a spolu sme vykročili vpred, v ústrety moru, oceánu našich túžob. Rýchlejšie a rýchlejšie, prekračujúc stále väčšie a väčšie vlny, sme sa približovali k sebe, bažiac po ďalších a ďalších nárazoch vetra, vĺn a vášne hrajúcej prím v našich citoch. Neskutočná diaľka sa rázom zmenila na splynutie našich tiel a mora. Boli sme až neuveriteľne úžasne mokrí, mokrí ... mokrý. Mokrý. Otočil som sa na chrbát a vychutnával uvoľnenosť celého tela. V tom momente mi bolo jedno, čo si o mne kto myslí, čo sa deje okolo mňa, čo sa robí, bola mi ľahostajná nepríjemnosť dotyku vlhkosti. Tú chvíľu som si vždy vedel užívať a vychutnávať, dúfajúc, že sa sen raz stane skutočnosťou. Trochu mi je ľúto toho, že je ich menej a menej. Ešte stále však majú svoje čaro.
nedeľa, marca 16, 2008
Bed Bug Beer Tour 2008
Neuveriteľných 20 dní (!!!) dlhé turné, zatiaľ odohraných 11 vystúpení, totálne vypredaných a turné ešte zďaľeka nekončí!!! Kapela, skutočne na vrchole, predvádza to najlepšie zo svojho repertoáru!!! O nasledujúcom predstavení dávajú vedieť osobne členovia kapely!!! BBB rulez!!!
streda, februára 27, 2008
Prebudenie č. 3
Vôňa.
Cez zatvorené oči, takmer bez pohnutia, nevnímajúc nepatrné zvuky, ktoré ma obklopovali, som sa nadýchol. Kvôli umocneniu tej vône som nechal ostatné zmysly ďalej bezvládne odpočívať a nechal by som ich tak kľudne aj pol dňa. Tá vôňa ma dostala už včera v tom bare plnom cigaretového dymu, cez ktorý sa dalo kráčať len so zapnutými hmlovkami v prípade, že ste nemali mačetu na presekanie sa k baru. Tá vôňa mi v predstavách znova oživila krásne čierne vlasy zakrývajúce dlhý, hladký krk, zdroj celej tej omamnej ceremónie, nosiaci na tvári ďalšie dva čierne drahokamy, oči. Tá vôňa zaháňala všetky moje ostatné zmysly, oklamala jazyk najprv preplachujúci teplé pivo, neskôr pozorne zbierajúci kúsky vône pre seba, oklamala oči pozorujúce jasnú červenožltú, sebaobklopujúcu auru, oklamala ruky túžobne dotýkajúce sa zhmotnenia arómy plávajúcej hustým vzduchom, oklamala nos bažiaci po stále väčších a väčších dúškoch spaľujúcej potravy. Tá vôňa, ľahká, jemná, mladá, oživujúco svieža, omamne sladká, neodvrhnuteľne príťažlivá, ružovobiela, neskutočne geniálna. S ďalším hlbokým nádychom som si skúsil vybaviť, čo sa s tou vôňou stalo. "Dobré ránko, zlato," mi však dalo dostatočnú odpoveď.
Cez zatvorené oči, takmer bez pohnutia, nevnímajúc nepatrné zvuky, ktoré ma obklopovali, som sa nadýchol. Kvôli umocneniu tej vône som nechal ostatné zmysly ďalej bezvládne odpočívať a nechal by som ich tak kľudne aj pol dňa. Tá vôňa ma dostala už včera v tom bare plnom cigaretového dymu, cez ktorý sa dalo kráčať len so zapnutými hmlovkami v prípade, že ste nemali mačetu na presekanie sa k baru. Tá vôňa mi v predstavách znova oživila krásne čierne vlasy zakrývajúce dlhý, hladký krk, zdroj celej tej omamnej ceremónie, nosiaci na tvári ďalšie dva čierne drahokamy, oči. Tá vôňa zaháňala všetky moje ostatné zmysly, oklamala jazyk najprv preplachujúci teplé pivo, neskôr pozorne zbierajúci kúsky vône pre seba, oklamala oči pozorujúce jasnú červenožltú, sebaobklopujúcu auru, oklamala ruky túžobne dotýkajúce sa zhmotnenia arómy plávajúcej hustým vzduchom, oklamala nos bažiaci po stále väčších a väčších dúškoch spaľujúcej potravy. Tá vôňa, ľahká, jemná, mladá, oživujúco svieža, omamne sladká, neodvrhnuteľne príťažlivá, ružovobiela, neskutočne geniálna. S ďalším hlbokým nádychom som si skúsil vybaviť, čo sa s tou vôňou stalo. "Dobré ránko, zlato," mi však dalo dostatočnú odpoveď.
pondelok, februára 11, 2008
štvrtok, februára 07, 2008
Prebudenie č. 2
Hlava (XXII.)
Slnko mi práve svojimi lúčami uštedrilo obrovský pľuvanec rovno do očí, nehľadiac na to, že som vlastne spal. Pokus pohnúť hlavou asi naštval toho dinosaura, ktorý sa v priebehu včerajšej noci nasťahoval do mojej hlavy, pretože okamžite začal búchať do stien lebky zvnútra dávajúc mi znamenie, že od dnes tam býva so mnou. Príjemný spolubývajúci. Budem ho volať Dino a prvá vec, ktorú ho naučím, bude kadenie mimo mojich úst. Možno mu zhotovím krabicu s pieskom, časom sa možno naučí pýtať von, minimálne pred dvere. Búchanie sa zmenilo na špliechanie zvyškov tekutín, ktoré sa bohužiaľ nedostali mimo hlavu, keď mali možnosť, a z trucu ostali robiť spoločnosť koketnej mozgovej kôre, na ktorej teraz Dino hľadá cestu k moru alebo oceánu, preč zo zajatia priestoru plného myšlienok neschopných sa pohybovať. Zdá sa, že Dino našiel cestu. Je už len na mne, či ho spláchnem do stoky alebo nechám pohodeného na dlážke. Bolo by to nebezpečné, niekto by sa mohol pošmyknúť.
Slnko mi práve svojimi lúčami uštedrilo obrovský pľuvanec rovno do očí, nehľadiac na to, že som vlastne spal. Pokus pohnúť hlavou asi naštval toho dinosaura, ktorý sa v priebehu včerajšej noci nasťahoval do mojej hlavy, pretože okamžite začal búchať do stien lebky zvnútra dávajúc mi znamenie, že od dnes tam býva so mnou. Príjemný spolubývajúci. Budem ho volať Dino a prvá vec, ktorú ho naučím, bude kadenie mimo mojich úst. Možno mu zhotovím krabicu s pieskom, časom sa možno naučí pýtať von, minimálne pred dvere. Búchanie sa zmenilo na špliechanie zvyškov tekutín, ktoré sa bohužiaľ nedostali mimo hlavu, keď mali možnosť, a z trucu ostali robiť spoločnosť koketnej mozgovej kôre, na ktorej teraz Dino hľadá cestu k moru alebo oceánu, preč zo zajatia priestoru plného myšlienok neschopných sa pohybovať. Zdá sa, že Dino našiel cestu. Je už len na mne, či ho spláchnem do stoky alebo nechám pohodeného na dlážke. Bolo by to nebezpečné, niekto by sa mohol pošmyknúť.
pondelok, februára 04, 2008
streda, januára 30, 2008
Prebudenie č. 1
Budík.
Cŕn. Cŕŕŕn. Zvoní budík nastavený na mobile. Obyčajným zvonením starého telefónu. Otočka, poslepiačky nahmatám ten "kazisen" a vypnutý ho hodím do opačného kúta postele. Kedysi som mával rôzne melódie pre príjemnejšie vstávanie. "Lakukarača, lakukarača, ..." a iné midi zvuky, ktoré slúžili aj ako vyzváňacie tóny. Vždy sa však stalo, že sa mi tá melódia natoľko zhnusila, že som ju nezniesol ani v telefóne a musela nedobrovoľne opustiť pamäť. Niekedy len pamäť mobilu, no čoraz viac a častejšie aj tú moju. Tým horšie, keď sa jednalo o nejakú obľúbenú pesničku. Dlho mi trvalo, kým som sa prestal strhávať uprostred dňa na "Johnny B. Goode". Radšej som preto prešiel na tie nekonfliktné zvuky typu "cŕn cŕŕŕn" a "píp píííp". Zzzzz. Zzzzz. Zabudol som, že dokáže vibrovať. Umlčanie nepomohlo. Ešte sa trepe.
Cŕn. Cŕŕŕn. Zvoní budík nastavený na mobile. Obyčajným zvonením starého telefónu. Otočka, poslepiačky nahmatám ten "kazisen" a vypnutý ho hodím do opačného kúta postele. Kedysi som mával rôzne melódie pre príjemnejšie vstávanie. "Lakukarača, lakukarača, ..." a iné midi zvuky, ktoré slúžili aj ako vyzváňacie tóny. Vždy sa však stalo, že sa mi tá melódia natoľko zhnusila, že som ju nezniesol ani v telefóne a musela nedobrovoľne opustiť pamäť. Niekedy len pamäť mobilu, no čoraz viac a častejšie aj tú moju. Tým horšie, keď sa jednalo o nejakú obľúbenú pesničku. Dlho mi trvalo, kým som sa prestal strhávať uprostred dňa na "Johnny B. Goode". Radšej som preto prešiel na tie nekonfliktné zvuky typu "cŕn cŕŕŕn" a "píp píííp". Zzzzz. Zzzzz. Zabudol som, že dokáže vibrovať. Umlčanie nepomohlo. Ešte sa trepe.
streda, januára 23, 2008
utorok, januára 22, 2008
sobota, januára 12, 2008
Smrdím ...
Povzbudzuje imunitné bunky k rýchlejšiemu deleniu a väčšej aktivite. Má protibakteriálne účinky a po stáročia sa využíva ako liek proti nádche, pri zapálenom hrdle, kašli a dýchacích ťažkostiach. Napomáha vykašliavanie. Znižuje hladinu cholesterolu v krvy. Podporuje voľný prietok krvi. Znižuje vysoký krvný tlak. Znižuje hladinu cukru v krvi .Má vysoký obsah vitamínu A, B1, B2 a C.
prevzaté z byliny.sk
... veľmi smrdím ... ale snáď budem zdraví. :-)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
