utorok, decembra 15, 2009

Caga Tió


Tió de Nadal (alebo familiárne označovaný ako Caga Tió) je symbol Vianoc resp. katalánskej mytológie v období Vianoc. Tió de Nadal znamená v preklade "vianočné polienko". Katalánci ho okolo 8.12. chodia hľadať do lesa a v okamihu, keď ho nájdu, starajú sa oňho ako o člena rodiny. Vačšinou ho položia do kuchyne na dlážku, zabalia ho do deky a "prikrmujú ho", teda normálne mu dávaju jesť. Tió im na oplátku na Štedrý večer pripraví prekvapenie. Totižto mladší členovia rodiny ho začnú biť palicami a spievať "caga tió" (kakaj, polienko, kakaj), aby "vykakal" sladkosti (keď sa najedol, tak to nejak musí zo seba aj dostať). Takže pod dekou si nakoniec nájdu cukríky, sladkosti, orechy a "torrons", čo by som prirovnal k tvrdému tureckému medu s orechmi. Caga Tió tiež môže "kakať" aj väčšie darčeky, ale väčšinou ich nosia Traja mudrci. Dobrota vianočného polienka nekončí vykakaním sladkostí, ale to pohostenie a starostlivosť, ktorú dostal, premení v kozube na teplo.
Pomerne vtipný zvyk, je však na to napasovaných kopec dôvodov, ako napríklad hnojenie Zeme alebo všetci ľudia sú si rovní, každý "kaká". :-) Prajem všetkým Veselé Vianoce a Šťastný Nový Rok, tentoraz 2010.

utorok, decembra 01, 2009

Prebudenie č. 13

Letné.

Poznajú to asi všetci:
leto, o pol šiestej ráno,
slnko si už krásne svieti,
ktosi iný ruší spánok.

Viete asi aký to zjav
začne krúžiť kolo ucha.
Bzučaním mi Dopplerov jav
demonštruje hlúpa mucha.

V polospánku zaženiem sa,
veď je leto, to sa stáva,
ponáram sa hlbšie do sna.
Blbá mucha neprestáva.

Prehodím sa na druhý bok,
čo je veľa, to je veľa.
Zvolila si zlý začiatok,
ak si chcela nájsť priateľa.

Tasím všetky možné zbrane,
a hoc' nie som dobrý v boji
začnem nosom, kordom tváre:
nevidno však, že sa bojí.

Vpád a výpad, skúšam triky
pochytené od Cyrana.
Odoláva. Tiež má vtipy.
Asi škola d'Artagnana.

Rukami zúfalo mávam.
Zdá sa, že je dobrý pilot.
Situáciu nezvládam.
Kto je mlyn? A kto je Quijote?

Dosť! Už stojím na posteli
dávajúc si dole tričko.
Ona zatiaľ v kúte sedí,
na poličke čaká tíško.

Stojatý vzduch besne vírim,
zo skrýše ju vyháňam von,
ženiem ju cez okno, divým
pohľadom jej dávam zbohom.

Kým bude zas všetko žlté,
tak to ešte prejde chvíľa.
Pred spánkom si v duchu poviem:
"Počkaj, keď ťa chytím, sviňa."
Powered By Blogger