Cesta.
"Príjemné prebúdzanie, pán Šťastný. V prvom rade by som Vás chcela poprosiť, aby ste nerobili žiadna prudké pohyby, pokojne ležali a pomaly sa snažili dostať cit do vašich končatín. Oči nechajte zavreté ešte zopár minút, dlho ste ich nepoužívali a náhla zmena aktivity očných nervov by mohla dočasne poškodiť váš zrak.
Dovoľte mi, aby som sa vám v krátkosti pripomenula. Volám sa Sofia a som palubný počítač vesmírnej lode Rovnováha, ktorá bola vyslaná do planetárneho systému červeného trpaslíka Gliese 581 k planéte Gliese 581g, nazývanej tiež Zarmina, v súhvezdí Váhy. Kvôli vzdialenosti 20.5 svetelných rokov od Zeme ste vy a ďalší členovia posádky boli uložení do kryogenických komôr a podstúpili ste proces umelej hibernácie, z ktorej sa práve prebúdzate. Vesmírna loď Rovnováha cestovala rýchlosťou 0.5-krát rýchlosť svetla, v umelom spánku ste teda boli udržiavaný rovných 48 rokov. Počas letu som priebežne posielala správy o vašom stave a zápisky z palubného denníka na základňu na Zem. Na obežnú dráhu Zarminy sme dorazili pred dvoma rokmi. Pomocné stroje už stihli preskúmať najvhodnejšie miesto na pristátie a na povrchu planéty vytvorili provizórnu základňu. Ďalšie podrobnosti sú v palubnom denníku s odkazmi na databázu prác vykonaných na Zarmine.
Vaše telesné procesy znova pracujú naplno, vaša kryogenická komora sa teraz otvorí a vy môžete vystúpiť. Môžete otvoriť oči."
piatok, júna 17, 2011
utorok, mája 10, 2011
pondelok, mája 09, 2011
utorok, marca 29, 2011
pondelok, marca 21, 2011
Prebudenie č. 17
Rozprávkové.
Malý Janko bežal cez celú záhradu smerom k domu jeho starých rodičov. Vbehol do kuchyne a lapajúc dych vyhŕkol na starého otca:
- Dedko, dedko! Musíš mi požičať sako!
Starý otec položil noviny, stiahol si okuliare na konček nosa a ponad ne sa vnuka snažil upokojiť.
- Pomaly, pomaly, Janko! Na čo potrebuješ sako?
- Idem na svadbu! - skríkol a začal ťahať starého otca za ruku.
- Na svadbu? Na akú svadbu?
- Kráľovskú! Princ si berie za nevestu princeznú!
Na vnukove naliehanie zdvihol starý otec obočie a aj seba zo stoličky a spoločne sa prehrabávali oblekmi zavesenými v skrini, pričom Janko začal vysvetľovať:
- Bol som v lese a na čistinke som stretol dvoch trpaslíkov, vlastne oni stretli mňa a povedali mi, že princ konečne našiel princeznú, ktorá spala asi tisíc rokov, lebo ju pomocou kúzel a trikov zakliala zlá ježibaba, lebo bola naštvaná, že ju otec princeznej, pán kráľ, nepozval na hostinu, keď sa narodila, veď to poznáš, dedko, ako to chodí, treba pozvať veľa ľudí, a tak. No a princ, bojovník s prilbou a brnením a mečom, ju našiel zakliatu spať v takej vysokej veži, to vraveli trpaslíci, a jeden vravel, že musel premôcť trojhlavého draka, druhý, že musel premôcť troch trolov, asi to mali popletené, chápeš dedko... no a potom prišiel do tej veže a ona spala a zatriasol ňou, ale ona stále nič, tak jej dal pusu, lebo sa mu páčila a ona sa zobudila a hneď sa doňho zaľúbila, no proste hróóózne s tými princeznami, dedko, len sa zobudia, uvidia nejaké trdlo a už sú do neho až po uši. No a tí trpaslíci mi povedali, že majú každému odkázať, koho stretnú, aby prišiel na svadbu, lebo je to veľká slávnosť...
Janko bol na nezastavenie. Za pochodu sa snažil neutopiť sa v saku starého otca, ktoré mu bolo osemkrát väčšie, než je on sám.
- Dedko, ďakujem za sako, už idem, lebo prídem neskoro!
- Ach tie princezné, - vzdychol si starý otec a už len z dverí pozoroval vnuka bežiaceho cez záhradu k bráničke, ktorá ústila k lesu.
Malý Janko bežal cez celú záhradu smerom k domu jeho starých rodičov. Vbehol do kuchyne a lapajúc dych vyhŕkol na starého otca:
- Dedko, dedko! Musíš mi požičať sako!
Starý otec položil noviny, stiahol si okuliare na konček nosa a ponad ne sa vnuka snažil upokojiť.
- Pomaly, pomaly, Janko! Na čo potrebuješ sako?
- Idem na svadbu! - skríkol a začal ťahať starého otca za ruku.
- Na svadbu? Na akú svadbu?
- Kráľovskú! Princ si berie za nevestu princeznú!
Na vnukove naliehanie zdvihol starý otec obočie a aj seba zo stoličky a spoločne sa prehrabávali oblekmi zavesenými v skrini, pričom Janko začal vysvetľovať:
- Bol som v lese a na čistinke som stretol dvoch trpaslíkov, vlastne oni stretli mňa a povedali mi, že princ konečne našiel princeznú, ktorá spala asi tisíc rokov, lebo ju pomocou kúzel a trikov zakliala zlá ježibaba, lebo bola naštvaná, že ju otec princeznej, pán kráľ, nepozval na hostinu, keď sa narodila, veď to poznáš, dedko, ako to chodí, treba pozvať veľa ľudí, a tak. No a princ, bojovník s prilbou a brnením a mečom, ju našiel zakliatu spať v takej vysokej veži, to vraveli trpaslíci, a jeden vravel, že musel premôcť trojhlavého draka, druhý, že musel premôcť troch trolov, asi to mali popletené, chápeš dedko... no a potom prišiel do tej veže a ona spala a zatriasol ňou, ale ona stále nič, tak jej dal pusu, lebo sa mu páčila a ona sa zobudila a hneď sa doňho zaľúbila, no proste hróóózne s tými princeznami, dedko, len sa zobudia, uvidia nejaké trdlo a už sú do neho až po uši. No a tí trpaslíci mi povedali, že majú každému odkázať, koho stretnú, aby prišiel na svadbu, lebo je to veľká slávnosť...
Janko bol na nezastavenie. Za pochodu sa snažil neutopiť sa v saku starého otca, ktoré mu bolo osemkrát väčšie, než je on sám.
- Dedko, ďakujem za sako, už idem, lebo prídem neskoro!
- Ach tie princezné, - vzdychol si starý otec a už len z dverí pozoroval vnuka bežiaceho cez záhradu k bráničke, ktorá ústila k lesu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
