utorok, marca 29, 2011
pondelok, marca 21, 2011
Prebudenie č. 17
Rozprávkové.
Malý Janko bežal cez celú záhradu smerom k domu jeho starých rodičov. Vbehol do kuchyne a lapajúc dych vyhŕkol na starého otca:
- Dedko, dedko! Musíš mi požičať sako!
Starý otec položil noviny, stiahol si okuliare na konček nosa a ponad ne sa vnuka snažil upokojiť.
- Pomaly, pomaly, Janko! Na čo potrebuješ sako?
- Idem na svadbu! - skríkol a začal ťahať starého otca za ruku.
- Na svadbu? Na akú svadbu?
- Kráľovskú! Princ si berie za nevestu princeznú!
Na vnukove naliehanie zdvihol starý otec obočie a aj seba zo stoličky a spoločne sa prehrabávali oblekmi zavesenými v skrini, pričom Janko začal vysvetľovať:
- Bol som v lese a na čistinke som stretol dvoch trpaslíkov, vlastne oni stretli mňa a povedali mi, že princ konečne našiel princeznú, ktorá spala asi tisíc rokov, lebo ju pomocou kúzel a trikov zakliala zlá ježibaba, lebo bola naštvaná, že ju otec princeznej, pán kráľ, nepozval na hostinu, keď sa narodila, veď to poznáš, dedko, ako to chodí, treba pozvať veľa ľudí, a tak. No a princ, bojovník s prilbou a brnením a mečom, ju našiel zakliatu spať v takej vysokej veži, to vraveli trpaslíci, a jeden vravel, že musel premôcť trojhlavého draka, druhý, že musel premôcť troch trolov, asi to mali popletené, chápeš dedko... no a potom prišiel do tej veže a ona spala a zatriasol ňou, ale ona stále nič, tak jej dal pusu, lebo sa mu páčila a ona sa zobudila a hneď sa doňho zaľúbila, no proste hróóózne s tými princeznami, dedko, len sa zobudia, uvidia nejaké trdlo a už sú do neho až po uši. No a tí trpaslíci mi povedali, že majú každému odkázať, koho stretnú, aby prišiel na svadbu, lebo je to veľká slávnosť...
Janko bol na nezastavenie. Za pochodu sa snažil neutopiť sa v saku starého otca, ktoré mu bolo osemkrát väčšie, než je on sám.
- Dedko, ďakujem za sako, už idem, lebo prídem neskoro!
- Ach tie princezné, - vzdychol si starý otec a už len z dverí pozoroval vnuka bežiaceho cez záhradu k bráničke, ktorá ústila k lesu.
Malý Janko bežal cez celú záhradu smerom k domu jeho starých rodičov. Vbehol do kuchyne a lapajúc dych vyhŕkol na starého otca:
- Dedko, dedko! Musíš mi požičať sako!
Starý otec položil noviny, stiahol si okuliare na konček nosa a ponad ne sa vnuka snažil upokojiť.
- Pomaly, pomaly, Janko! Na čo potrebuješ sako?
- Idem na svadbu! - skríkol a začal ťahať starého otca za ruku.
- Na svadbu? Na akú svadbu?
- Kráľovskú! Princ si berie za nevestu princeznú!
Na vnukove naliehanie zdvihol starý otec obočie a aj seba zo stoličky a spoločne sa prehrabávali oblekmi zavesenými v skrini, pričom Janko začal vysvetľovať:
- Bol som v lese a na čistinke som stretol dvoch trpaslíkov, vlastne oni stretli mňa a povedali mi, že princ konečne našiel princeznú, ktorá spala asi tisíc rokov, lebo ju pomocou kúzel a trikov zakliala zlá ježibaba, lebo bola naštvaná, že ju otec princeznej, pán kráľ, nepozval na hostinu, keď sa narodila, veď to poznáš, dedko, ako to chodí, treba pozvať veľa ľudí, a tak. No a princ, bojovník s prilbou a brnením a mečom, ju našiel zakliatu spať v takej vysokej veži, to vraveli trpaslíci, a jeden vravel, že musel premôcť trojhlavého draka, druhý, že musel premôcť troch trolov, asi to mali popletené, chápeš dedko... no a potom prišiel do tej veže a ona spala a zatriasol ňou, ale ona stále nič, tak jej dal pusu, lebo sa mu páčila a ona sa zobudila a hneď sa doňho zaľúbila, no proste hróóózne s tými princeznami, dedko, len sa zobudia, uvidia nejaké trdlo a už sú do neho až po uši. No a tí trpaslíci mi povedali, že majú každému odkázať, koho stretnú, aby prišiel na svadbu, lebo je to veľká slávnosť...
Janko bol na nezastavenie. Za pochodu sa snažil neutopiť sa v saku starého otca, ktoré mu bolo osemkrát väčšie, než je on sám.
- Dedko, ďakujem za sako, už idem, lebo prídem neskoro!
- Ach tie princezné, - vzdychol si starý otec a už len z dverí pozoroval vnuka bežiaceho cez záhradu k bráničke, ktorá ústila k lesu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
