Caga Tió

Tió de Nadal (alebo familiárne označovaný ako Caga Tió) je symbol Vianoc resp. katalánskej mytológie v období Vianoc. Tió de Nadal znamená v preklade "vianočné polienko". Katalánci ho okolo 8.12. chodia hľadať do lesa a v okamihu, keď ho nájdu, starajú sa oňho ako o člena rodiny. Vačšinou ho položia do kuchyne na dlážku, zabalia ho do deky a "prikrmujú ho", teda normálne mu dávaju jesť. Tió im na oplátku na Štedrý večer pripraví prekvapenie. Totižto mladší členovia rodiny ho začnú biť palicami a spievať "caga tió" (kakaj, polienko, kakaj), aby "vykakal" sladkosti (keď sa najedol, tak to nejak musí zo seba aj dostať). Takže pod dekou si nakoniec nájdu cukríky, sladkosti, orechy a "torrons", čo by som prirovnal k tvrdému tureckému medu s orechmi. Caga Tió tiež môže "kakať" aj väčšie darčeky, ale väčšinou ich nosia Traja mudrci. Dobrota vianočného polienka nekončí vykakaním sladkostí, ale to pohostenie a starostlivosť, ktorú dostal, premení v kozube na teplo.
Pomerne vtipný zvyk, je však na to napasovaných kopec dôvodov, ako napríklad hnojenie Zeme alebo všetci ľudia sú si rovní, každý "kaká". :-) Prajem všetkým Veselé Vianoce a Šťastný Nový Rok, tentoraz 2010.

Prebudenie č. 13

Letné.

Poznajú to asi všetci:
leto, o pol šiestej ráno,
slnko si už krásne svieti,
ktosi iný ruší spánok.

Viete asi aký to zjav
začne krúžiť kolo ucha.
Bzučaním mi Dopplerov jav
demonštruje hlúpa mucha.

V polospánku zaženiem sa,
veď je leto, to sa stáva,
ponáram sa hlbšie do sna.
Blbá mucha neprestáva.

Prehodím sa na druhý bok,
čo je veľa, to je veľa.
Zvolila si zlý začiatok,
ak si chcela nájsť priateľa.

Tasím všetky možné zbrane,
a hoc' nie som dobrý v boji
začnem nosom, kordom tváre:
nevidno však, že sa bojí.

Vpád a výpad, skúšam triky
pochytené od Cyrana.
Odoláva. Tiež má vtipy.
Asi škola d'Artagnana.

Rukami zúfalo mávam.
Zdá sa, že je dobrý pilot.
Situáciu nezvládam.
Kto je mlyn? A kto je Quijote?

Dosť! Už stojím na posteli
dávajúc si dole tričko.
Ona zatiaľ v kúte sedí,
na poličke čaká tíško.

Stojatý vzduch besne vírim,
zo skrýše ju vyháňam von,
ženiem ju cez okno, divým
pohľadom jej dávam zbohom.

Kým bude zas všetko žlté,
tak to ešte prejde chvíľa.
Pred spánkom si v duchu poviem:
"Počkaj, keď ťa chytím, sviňa."

Poznanie večera

"Niekedy sa hrášok správa ako kukurica."

Tear down this wall!

9.11.1989
Prosím, nezabudnime. Zbúrajme tento múr.

Helloween

Niektorí sme masky sami o sebe.

Písanie

Písať o písaní je veľmi príjemné. Začnem tým, že niečo chcem napísať na prázdny kúsok blogového papiera. Veta by už bola. Pokračujem tým, že sa mi to už pomaly zaplňuje slovami, ktoré nič neznamenajú, ale v tom samozrejme musí prísť nejaká zápletka, aby to aspoň niekto čítal a nakoniec nebol oklamaný alebo okradnutý o čas, ktorý strávil čítaním týchto riadkov. Zápletka je jasná: strata slov, nevôľa písať ďalej, nezmyselnosť myšlienok putujúcich z hlavy cez prsty k obrazovke. Došla múza. A samozrejme, zápletka sa musí zamotať ešte viac, došiel aj atrament. Slová sa zázračne nájdu pri náhodnom písaní písmen do mokrého piesku pláže mladým tajomným začínajúcim teplým umelcom, prípadne sa náhle objavia pri obede v písmenkovej polievke, a to prekvapí časníčku, ktorá si čmára na blok okrem objednávok aj amatérske haiku. Láska ako hrom, aj cez internet, aj v Seattli, aj v novembri, aj pretty woman. Písanie samozrejme pokračuje, ale na iný kus papiera, na ktorom je započatý nový príbeh, tentokrát už nie o písaní, ale o konečne normálnejších veciach.

Písanie o písaní, filmy o filmovaní filmov, pesničky o spievaní, divadelné predstavenia o divadelných hrách, myšlienky o myšlienkach ... nenájdu sa aj iné témy ?

Veta dňa

"Ktovie, či existuje život po svadbe ..."
(známy anonym)

Prebudenie č. 12

Chuť spomienok.

Zobudil ma zlý sen. Letel som zo skaly. Pád mi vôbec nevadil, horšie to bolo po dopade. Prvý náraz na skaly som ako tak rozchodil, v mojom prípade rozlietal. Ďalší náraz bol hlavou a tretí mi vykĺbil rameno. To už som musel šklbnúť rukou do steny za hlavou.

Starý otec vravieval, že "zlý sen treba utopiť". Tak som spojazdnil svoje nohy a nalial som si pohár vody. Hodiny v kostolnej veži odbíjali tri štvrte na štyri, čo som pokladal za dobré znamenie. Trikrát malý zvon, trikrát veľký. Budia ma teda "tí dobrí". Keby ma tak radšej nechali spať.
Spomienka na starého otca a sny silnela každým dúškom, ktoré som hĺtalavo hádzal do seba spolu s kŕkavým zvukom prehĺtania. Keď som bol malý, pred spaním mi zvykol rozprávať o ľuďoch, ktorých stretol a s ktorými pracoval v jedálenskom vozni vo vlaku, keď cestoval po celom východnom bloku. O kolegovi, ktorý spával s otvorenými očami a vždy vystrašil cestujúcich, ktorí ho chceli oživovať, lebo vyzeral ako mŕtvy. O pani s fúzami, ktorá bola na ženu trošku viac ochlpená, no napriek tomu nemala o chlapov núdzu. O dvojmesačnom jazvečíkovi, ktorého šesť týždňov tajne chovali v jednom z kupé a keď na to vedúci prišiel, museli ho nechať niekde v dedinke uprostred Rumunska. O cestujúcich s rôznymi chuťami. O cestovateľoch s veľkými túžbami. O dedinkách, ktorých názov je taký krkolomný, že sa ho deti učia rok. O koľajniciach, ktoré nevedú nikam. O vlakoch, ktoré zablúdili.
Príbehy, ktoré sa lepšie počúvajú, ako rozprávajú. Dostal som znovu chuť navštíviť ho, zahrať si sedmu a pri fľaši domácej sa započúvať do jeho vtipných aj vážnych príbehov nie jedného, ale stoviek rôznych životov. Nalial som si ešte jeden pohár a s myšlienkou naňho som sa vrátil dospať túto noc.

Poznanie rána

Nezdravte slnko v rifliach. Môžu sa potrhať.

Prebudenie č. 11

Ci pana.

- Cipana, cipana! Normálne že spím v Stropkove. A zrazu bum, ci pana Praha. Ale to ešte nič! Cipana bum druhý raz a Barcelona. Cipana, cipana!

Chlapík večera

Do you remember the time
When we fell in love
Do you remember the time
When we first met
Do you remember the time
When we fell in love
Do you remember the time

Michael Jackson (29.8.1958 – 25.6.2009)

... I remember.

Zákaz. Zase.

Je mi to ľúto, ale musím sa po dvoch rokoch vrátiť k tomu, čo ma štvalo predtým a štve ma to stále. Keď sa niekomu "nechce" rozmýšľať, tak dobre, len nech tým, prosím, neohrozuje okolie. Ste nebezpční a zakázal by som Vás. Ale žijeme v tolerantnej spoločnosti, tak mi, prosím, svojím nerozmýšľaním neubližujte. Ďakujem.

Prebudenie č. 10

Zabávač.

Andy ležal v tmavej miestnosti, ako vždy, natiahnutý na celý matrac, s rozhodenými rukami a nohami, zdanlivo nevediac o sebe a okolí. Ešte stále mal oblečené veci, ktoré mal počas vystúpenia: modré tesiláky a zelené tvídové sako. Spolu s parťákom Števom, ktorý mu robí aj manažéra, získali ročný kontrakt v jednom klube v meste. Každý štvrtok zabávajú ľudí zhruba hodinovým vystúpením, takzvanou "stand-up comedy". Andy stojí, rozpráva vtipy, smiešne historky, predvádza skeče, zabáva ľudí popíjajúcich pivo a drinky, ktoré sa naučili pýtať si podľa ženských zo Sexu v meste. Málokoho už však zaujíma pôvodný humor. Vymýšľať paródie je ľahšie, hlavne, keď vystihnete cieľovú vzorku ľudí, ktorých zabávate. Nevravím, že je to ľahké, pretože nie každý štvrtok je nedeľa, ale je to pohodlnejšie než pôvodný humor. Parodovať môžete hocikoho, od všeobecne známych ľudí, osobností, až po stereotypy, ktoré každý denne stretá, ako napríklad senilných seniorov pri pečive v potravinách. Raz darmo, najvtipnejšia je ľudská hlúposť.
V miestnosti sa zažalo svetlo a bolo počuť približujúci sa Števov hlas.
- Vstávaj Andy, mám nový skeč, ide sa nacvičovať.
Vzal Andyho do rúk a porozplietal mu zamotané šnúry vedúce k jeho končatinám a hlave. Vyskúšal Andyho drevené kĺby, upravil mu sako, postavil si ho k svojim nohám, poťahovaním šnúrok simuloval Andyho chôdzu, a začali nacvičovať novú scénku, ktorú dnes večer spoločne predvedú.

Prebudenie č. 9

Symfónia.

Pecitol som pri rachote, ktorý narobila kniha, keď som ju asi zhodil z nočného stolíka. Pred spaním si rád čítam. Počas spánku rozhadzujem rukami. Choroba z povolania. Posadil som sa, Magda sa našťastie neprebudila, obul som si papuče a keďže som vedel, že nasledujúcu pol hodinu určite nezaspím, šiel som sa napiť vody. S pohárom som zašiel do mojej pracovne a vzal si do ruky obľúbený koncert, ktorý som už dlho nepočul. Preskočil som úvodné andante a hneď sa vrhol na moderato. Hlboké tóny klavíra sa pomaly rozozvučali v mojej hlave a ja som sa zahľadel do ďalších nôt. Vždy mi čítanie nôt pripomínalo čítanie Braillovho písma. Prechádzate tón po tóne a ste nútený podvedome poklepkávať si prstom, ktorým sledujete noty, prípadne plávete dlaňou nad listom papiera a krúživými pohybmi dirigujete neviditeľný orchester vo vašej hlave. Pomaly sa do toho zapoja aj nohy, ktoré stláčajú pedále klavíra a už niet úniku. Sedíte v koncertnej sále, orchester vás doprevádza k vášmu partu a v tom prichádzate na rad vy a váš klavír. Ľahké party precítene, technicky náročné party s bravúrnou virtuozitou. Po štyroch stranách som už vedel, ako to bude pokračovať, oprel som sa hlbšie do kresla, zatvoril oči a ďalej počúval tie nádherné tóny. Koncert končil vysokým trilkom a malým g. Otovoril som oči, vo dverách stála Magda. Usmiala sa a začala tlieskať.

- Bravó. Bravó, maestro. No poď už spať, Ty virtuóz.

Fotka dňa

- Áno, prosím ? :-)

Prebudenie č. 8

Explicitne.

Richard cítil, akoby takú tvrdú erekciu nemal už pár mesiacov. Ležal na posteli a čakal, čo sa stane. Následne sa strop roztrhol ako hárok papiera a zhora nad neho zostúpila osoba s malými ženskými prsiami, veľkým mužským penisom a obrovskými bielymi krídlami. Prišlo mu to povedomé.

- Prichádzam zbaviť ťa tvojich múk, tvojho trápenia, dať ti silu a odvahu. Očistím tvoju myseľ. Už nebudeš väzňom svojho okolia. Staneš sa skutočným, - riekol jemný, no mohutný ženský hlas.

Osoba sa sklonila nad Richardov penis, vzala ho do úst a jemne začala fajčiť, akoby to bolo to, prečo sa zjavila. Tesne po výstreku Richard zo sna precitol a svoj úd zbadal v ústach patriacim známym očiam, ktoré na neho uprene hľadeli. 

- Bré ránko, zlato. Nehneváš sa, že? Vyzeral tak sladko, že som mu musela dať zopár bozkov.

Priskočila k jeho tvári a išla ho bozkávať, aj keď vedela, že nerád cíti svoje semeno v jej ústach. 

- Prestaň, Soňa, nechaj ma.

- Pozrime sa naňho, aký drzý, - vstala z postele a flirtujúc dodala: - Idem do sprchy, o 5 minút ťa tam čakám, že mi to vrátiš. Pusou, hm?

Richard hľadel do stropu, ktorý nemal ani náznak trhliny. Nejako jej to musí povedať. Oprel sa o dvere kúpeľne a hľadel na ňu. Svojím spôsobom to bola nádherná žena. 

- Soni, prosím ťa, odíď. 

Pozrela naňho cez zrkadlo, akoby si nebola istá, či ho počula. V jeho očiach však nebolo pochybnosti o skutočnosti jeho slov.

- Ty si kokot, Rišo, totálny kokot. Koľko to s Tebou ťahám? Dva, tri mesiace? Unudila som ťa? Prečo? Mohol si mať všetko, nechala by som ho a bola by som len s tebou. Si chudák, totálny kokot. Prečo? Počuješ?

Chvíľu mlčky stáli, obaja zranení, jasne uvedomujúc si silu slov, ktoré vyslovili. Soňa sa obliekla a vzala si veci, ktoré narýchlo našla pohodené v byte.

- Fakt mi bolo s tebou fajn, Rišo, nechápem ťa. Choď do riti. - odišla. Keď sa Richard konečne zmohol na ďalšie slová, Soňa už bola preč.

- Som teplý, Soni. Som gay...

Video večera

"... to je taká hnedá farba, divný názov mala ... na črepníku to bolo napísané ... nie črepníková hnedá ... taký divný názov ... ja si spomeniem ..."

Ubehlo pár desiatok minút, debata sa uberala všetkými možným smermi. V podvedomí všetci rozmýšľali nad záhadnou hnedou. 

" ... niečo ako ... tram-tara-ram-hnedá! ... tram-ta-ram! ..."

"Terakotová?"

"Presne! Terakotová! No napadlo by vás, že to je hnedá farba? Tram-ta-ra-ram-hnedá."

Veta večera

"We're gonna get laid tonite ... keď to znamená, že si pôjdeme ľahnúť a spať."

Krátky anglicko-slovenský slovník

blackout - vonku bude tma (citujem pána premiéra)

burnout - vonku horieť

rooming in - vizbovanie sa

... no nie je to krásne? :-)