Zobudil ma zlý sen. Letel som zo skaly. Pád mi vôbec nevadil, horšie to bolo po dopade. Prvý náraz na skaly som ako tak rozchodil, v mojom prípade rozlietal. Ďalší náraz bol hlavou a tretí mi vykĺbil rameno. To už som musel šklbnúť rukou do steny za hlavou.
Starý otec vravieval, že "zlý sen treba utopiť". Tak som spojazdnil svoje nohy a nalial som si pohár vody. Hodiny v kostolnej veži odbíjali tri štvrte na štyri, čo som pokladal za dobré znamenie. Trikrát malý zvon, trikrát veľký. Budia ma teda "tí dobrí". Keby ma tak radšej nechali spať.
Spomienka na starého otca a sny silnela každým dúškom, ktoré som hĺtalavo hádzal do seba spolu s kŕkavým zvukom prehĺtania. Keď som bol malý, pred spaním mi zvykol rozprávať o ľuďoch, ktorých stretol a s ktorými pracoval v jedálenskom vozni vo vlaku, keď cestoval po celom východnom bloku. O kolegovi, ktorý spával s otvorenými očami a vždy vystrašil cestujúcich, ktorí ho chceli oživovať, lebo vyzeral ako mŕtvy. O pani s fúzami, ktorá bola na ženu trošku viac ochlpená, no napriek tomu nemala o chlapov núdzu. O dvojmesačnom jazvečíkovi, ktorého šesť týždňov tajne chovali v jednom z kupé a keď na to vedúci prišiel, museli ho nechať niekde v dedinke uprostred Rumunska. O cestujúcich s rôznymi chuťami. O cestovateľoch s veľkými túžbami. O dedinkách, ktorých názov je taký krkolomný, že sa ho deti učia rok. O koľajniciach, ktoré nevedú nikam. O vlakoch, ktoré zablúdili.
Príbehy, ktoré sa lepšie počúvajú, ako rozprávajú. Dostal som znovu chuť navštíviť ho, zahrať si sedmu a pri fľaši domácej sa započúvať do jeho vtipných aj vážnych príbehov nie jedného, ale stoviek rôznych životov. Nalial som si ešte jeden pohár a s myšlienkou naňho som sa vrátil dospať túto noc.
Spomienka na starého otca a sny silnela každým dúškom, ktoré som hĺtalavo hádzal do seba spolu s kŕkavým zvukom prehĺtania. Keď som bol malý, pred spaním mi zvykol rozprávať o ľuďoch, ktorých stretol a s ktorými pracoval v jedálenskom vozni vo vlaku, keď cestoval po celom východnom bloku. O kolegovi, ktorý spával s otvorenými očami a vždy vystrašil cestujúcich, ktorí ho chceli oživovať, lebo vyzeral ako mŕtvy. O pani s fúzami, ktorá bola na ženu trošku viac ochlpená, no napriek tomu nemala o chlapov núdzu. O dvojmesačnom jazvečíkovi, ktorého šesť týždňov tajne chovali v jednom z kupé a keď na to vedúci prišiel, museli ho nechať niekde v dedinke uprostred Rumunska. O cestujúcich s rôznymi chuťami. O cestovateľoch s veľkými túžbami. O dedinkách, ktorých názov je taký krkolomný, že sa ho deti učia rok. O koľajniciach, ktoré nevedú nikam. O vlakoch, ktoré zablúdili.
Príbehy, ktoré sa lepšie počúvajú, ako rozprávajú. Dostal som znovu chuť navštíviť ho, zahrať si sedmu a pri fľaši domácej sa započúvať do jeho vtipných aj vážnych príbehov nie jedného, ale stoviek rôznych životov. Nalial som si ešte jeden pohár a s myšlienkou naňho som sa vrátil dospať túto noc.
