Vôňa.
Cez zatvorené oči, takmer bez pohnutia, nevnímajúc nepatrné zvuky, ktoré ma obklopovali, som sa nadýchol. Kvôli umocneniu tej vône som nechal ostatné zmysly ďalej bezvládne odpočívať a nechal by som ich tak kľudne aj pol dňa. Tá vôňa ma dostala už včera v tom bare plnom cigaretového dymu, cez ktorý sa dalo kráčať len so zapnutými hmlovkami v prípade, že ste nemali mačetu na presekanie sa k baru. Tá vôňa mi v predstavách znova oživila krásne čierne vlasy zakrývajúce dlhý, hladký krk, zdroj celej tej omamnej ceremónie, nosiaci na tvári ďalšie dva čierne drahokamy, oči. Tá vôňa zaháňala všetky moje ostatné zmysly, oklamala jazyk najprv preplachujúci teplé pivo, neskôr pozorne zbierajúci kúsky vône pre seba, oklamala oči pozorujúce jasnú červenožltú, sebaobklopujúcu auru, oklamala ruky túžobne dotýkajúce sa zhmotnenia arómy plávajúcej hustým vzduchom, oklamala nos bažiaci po stále väčších a väčších dúškoch spaľujúcej potravy. Tá vôňa, ľahká, jemná, mladá, oživujúco svieža, omamne sladká, neodvrhnuteľne príťažlivá, ružovobiela, neskutočne geniálna. S ďalším hlbokým nádychom som si skúsil vybaviť, čo sa s tou vôňou stalo. "Dobré ránko, zlato," mi však dalo dostatočnú odpoveď.
streda, februára 27, 2008
pondelok, februára 11, 2008
štvrtok, februára 07, 2008
Prebudenie č. 2
Hlava (XXII.)
Slnko mi práve svojimi lúčami uštedrilo obrovský pľuvanec rovno do očí, nehľadiac na to, že som vlastne spal. Pokus pohnúť hlavou asi naštval toho dinosaura, ktorý sa v priebehu včerajšej noci nasťahoval do mojej hlavy, pretože okamžite začal búchať do stien lebky zvnútra dávajúc mi znamenie, že od dnes tam býva so mnou. Príjemný spolubývajúci. Budem ho volať Dino a prvá vec, ktorú ho naučím, bude kadenie mimo mojich úst. Možno mu zhotovím krabicu s pieskom, časom sa možno naučí pýtať von, minimálne pred dvere. Búchanie sa zmenilo na špliechanie zvyškov tekutín, ktoré sa bohužiaľ nedostali mimo hlavu, keď mali možnosť, a z trucu ostali robiť spoločnosť koketnej mozgovej kôre, na ktorej teraz Dino hľadá cestu k moru alebo oceánu, preč zo zajatia priestoru plného myšlienok neschopných sa pohybovať. Zdá sa, že Dino našiel cestu. Je už len na mne, či ho spláchnem do stoky alebo nechám pohodeného na dlážke. Bolo by to nebezpečné, niekto by sa mohol pošmyknúť.
Slnko mi práve svojimi lúčami uštedrilo obrovský pľuvanec rovno do očí, nehľadiac na to, že som vlastne spal. Pokus pohnúť hlavou asi naštval toho dinosaura, ktorý sa v priebehu včerajšej noci nasťahoval do mojej hlavy, pretože okamžite začal búchať do stien lebky zvnútra dávajúc mi znamenie, že od dnes tam býva so mnou. Príjemný spolubývajúci. Budem ho volať Dino a prvá vec, ktorú ho naučím, bude kadenie mimo mojich úst. Možno mu zhotovím krabicu s pieskom, časom sa možno naučí pýtať von, minimálne pred dvere. Búchanie sa zmenilo na špliechanie zvyškov tekutín, ktoré sa bohužiaľ nedostali mimo hlavu, keď mali možnosť, a z trucu ostali robiť spoločnosť koketnej mozgovej kôre, na ktorej teraz Dino hľadá cestu k moru alebo oceánu, preč zo zajatia priestoru plného myšlienok neschopných sa pohybovať. Zdá sa, že Dino našiel cestu. Je už len na mne, či ho spláchnem do stoky alebo nechám pohodeného na dlážke. Bolo by to nebezpečné, niekto by sa mohol pošmyknúť.
pondelok, februára 04, 2008
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
