Prebudenie č. 2

Hlava (XXII.)

Slnko mi práve svojimi lúčami uštedrilo obrovský pľuvanec rovno do očí, nehľadiac na to, že som vlastne spal. Pokus pohnúť hlavou asi naštval toho dinosaura, ktorý sa v priebehu včerajšej noci nasťahoval do mojej hlavy, pretože okamžite začal búchať do stien lebky zvnútra dávajúc mi znamenie, že od dnes tam býva so mnou. Príjemný spolubývajúci. Budem ho volať Dino a prvá vec, ktorú ho naučím, bude kadenie mimo mojich úst. Možno mu zhotovím krabicu s pieskom, časom sa možno naučí pýtať von, minimálne pred dvere. Búchanie sa zmenilo na špliechanie zvyškov tekutín, ktoré sa bohužiaľ nedostali mimo hlavu, keď mali možnosť, a z trucu ostali robiť spoločnosť koketnej mozgovej kôre, na ktorej teraz Dino hľadá cestu k moru alebo oceánu, preč zo zajatia priestoru plného myšlienok neschopných sa pohybovať. Zdá sa, že Dino našiel cestu. Je už len na mne, či ho spláchnem do stoky alebo nechám pohodeného na dlážke. Bolo by to nebezpečné, niekto by sa mohol pošmyknúť.