Jediná istá vec...

"Krematorium Strašnice. Konečná zastávka. Prosíme, vystupte."

Metro Story

Stojím v súprave metra, zastávka Mústek, nastúpia traja slovenský študenti, dvaja dlhovlasý, tretí má baretku, asi nejakí "od nás" alebo nejakí filozofovia.  Započúvam sa do rozhovoru, bé je sprvávne.
- Čo budeš písať na bakulu ?
- Ešte nie som celkom rozhodnutý, ale po mojej skúsenosti s referátom o Charlesovi Mansonovi by som tentoraz chcel rozobrať nejakú komplexnejšiu postavu. Rozmýšľal som nad Adolfom Hitlerom ... skúsiť ho ukazať v svetle, v ako ho ešte nikto nevidel. Ako človeka idúceho za svojím cieľom.
- Tak to nebudeš mať ľahké. V poslednej dobe sa o ňom natočilo dosť filmov.
- No veď práve to. V tých filmoch ho ukazujú ako nejakého brutálneho demagóga a dementa zároveň. Ale polož si otázku: Mohol by dement milovať Wagnera a maľovať impresionistické diela ?
- Ideš na to zaujímavo. No, ja tu vystupujem. Maj sa.
Zastávka Námestí Míru, dvaja dlhovlasí vystúpili, bareťák si našiel voľné miesto, sadol si, preložil si ruky, zapozeral sa do zeme a v duchu sa zamyslel:
- Prečo to ten Hitler robil ?
Na nasledujúcej zastávke som vystúpil. Pomaly začínam chápať, prečo nás majú za bláznov. Sme riadne indivíduá.