195 x 85.
Ššš-ššš. Tak mäkko, tak sviežo, tak voňavo. Ššš-ššš. Tak ticho, tak skvele, prebúdzam sa pomaly, pomaličky. Pod líčkom cítim vlhkú škvrnu od slín, ktorej nevenujem žiadnú poroznosť. Pomaly, pomaličky vystrieram ruky, naťahujem nohy ... ejha! ... žiadna zábrana, žiadna stena. Posteľ dostatočne dlhá a široká - to musí byť nebo! Náhle otvorím oči, tá moja je oranžová, ale hneď vedľa je žltá a vedľa nej zas červená a za ňou zelená a modrá. A všetky obrovské! Vyskočím na svoje rovné a skáčem z jednej postele na druhú, pričom na každej sa zastavím a hádžem sa do jej mäkkého matracu. Aha, na tamtej je aj veľká perina! Ššš-ššš, už som v nej, tak ticho, tak mäkko a kľud. Ššš-ššš. Tak fajne, tak sladko, asi zaspím ... alebo nie. Vstávam a skáčem ďalej, ešte som nevyskúšala všetky. Táto je modrá s autíčkami, a táto ružová s bábikami, a táto je zelená s farebnými kvetmi, a táto je azúrová s loďkami. Zastavím sa na krásnej dúhovej s obláčikmi, skákaním skúšam jej opruženie, ktoré je pevné ako trampolína. Skáčem stále vyššie a vyššie, hlavou sa takmer dotýkam oblohy. Zrazu zbadám rýchlo sa zbiehajúce tety v bielych blúzkach a modrých sukniach bežiace smerom ku mne, lenže na moje skoky z postele na posteľ nemajú a tak letiac skrz dvere s nápisom "Nábytok na mieru" im kričím: "Ďakujem! A dovi o týždeň!"
P.S.: A aby sa nepovedalo ... 16575 ;-)
