Budík.
Cŕn. Cŕŕŕn. Zvoní budík nastavený na mobile. Obyčajným zvonením starého telefónu. Otočka, poslepiačky nahmatám ten "kazisen" a vypnutý ho hodím do opačného kúta postele. Kedysi som mával rôzne melódie pre príjemnejšie vstávanie. "Lakukarača, lakukarača, ..." a iné midi zvuky, ktoré slúžili aj ako vyzváňacie tóny. Vždy sa však stalo, že sa mi tá melódia natoľko zhnusila, že som ju nezniesol ani v telefóne a musela nedobrovoľne opustiť pamäť. Niekedy len pamäť mobilu, no čoraz viac a častejšie aj tú moju. Tým horšie, keď sa jednalo o nejakú obľúbenú pesničku. Dlho mi trvalo, kým som sa prestal strhávať uprostred dňa na "Johnny B. Goode". Radšej som preto prešiel na tie nekonfliktné zvuky typu "cŕn cŕŕŕn" a "píp píííp". Zzzzz. Zzzzz. Zabudol som, že dokáže vibrovať. Umlčanie nepomohlo. Ešte sa trepe.
6 komentárov:
cau,
mna este kedysi budila veza, takze sa to nedalo nikam hodit :-) a najcastejsie ma budila piesen everlasting gaze alebo heavy metal machine od pumpkins to proste musis vstat :-)
Heh...momentalne nanavidim Phila COllinsa a Summer in the city,ale telefon mi opustil uz aj Lenny Krawitz,Bob Marley...asi to prehodim na tie MIDI...la-ku-ka ra-ca,lakuka ra-ca..
ja uz nemozem vystat moravanku...a to som ju nemal ani v mobile
Get Up Stand Up:Stand up for your
rights :))
ta to čista pravda s tym budikom.. aj ja som skoncila pri otrasnom pip..pip-pip..pip-pip-pip..piiiiip..
horsie je ked cloveka budi clovek ktory cvici 5 tibetanov
Zverejnenie komentára