Toto by mohlo byť to ráno,
keď neviem, či som vôbec v noci spal alebo bdel v objatí alebo v zajatí povedome neznámych snov alebo preludov, presvedčený alebo presviedčaný o správnosti alebo nesprávnosti svojich minulých alebo budúcich rozhodnutí; keď neviem, či úsvit vošiel do izby postupne alebo s hrmotom smetiarskeho auta prešiel pod oknom, či sa v okolí jedného metra alebo stovák kilometrov nachádza jedna alebo tisíc duší schopných alebo ochotných zdieľať (lebo je to moderné), zdieľať zmysluplné holé vety alebo súvetia v nahom priestore dneška,
toto by mohlo byť to ráno,
keď si pavúky konečne zbalia svoje siete a nájdu si inú izbu a iného nájomníka, pretože aj vínne mušky stratia svoj domov v podobe vyneseného, konečne prázdneho koša, ktorý sa nebude plniť smetím sveta a odpadkami nedostatkov; keď prach prestane vyplňovať priestor medzi vzduchom a zbytočnosťami porozhadzovanými alebo poukladanými okolo mňa, pripravenými na odstrel do zabudnutia alebo do zberných surovín; keď vonku na nástenke mi pripnuté moje meno zahlási, že musím umyť chodbu a seba od špinavých podrážok a pošliapaných myšlienok,
toto by mohlo byť
to ráno,
keď káva chutí rovnako ako vonia a cigareta vonia rovnako ako chutí,
a rum už nevábi tak, ako kedysi v dobách legitímnych očakávaní; keď
nehybne sedím na stoličke ponorený v sústredných, rozpínajúcich sa
bublinách času, vrážajúcich a prechádzajúcich každým smerom rovnako
intenzívne skrz všetko živé a neživé; keď každý podstatný a nepodstatný
príbeh odohrávajúci sa v hlave alebo v knihe je zároveň „už dosť“ a
„ešte nie“; keď apatia spôsobená zimou a tichom alebo teplom a hlukom
má už len nepatrný zmysel, vravím si,
toto by mohlo byť
to ráno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára