(Sur)reálne.
V prázdnom priestore sa zjavila dážďovka. Začala sa vlniť
v koncoch a menila sa na Dalího fúzy, ktoré však stále tučneli, až
pripomínali úsmev mačky z Carrolovej Alice v krajine zázrakov. Bol to
len úsmev, ale zjavne tej mačke chýbal, pretože ho začala naháňať. Keď ho po
chvíľke dohnala, zmenila sa na pinkfloydovské prasa s obrovským rypákom
a nenásytnými očami, z ktorých šiel jasný odkaz “everything will be alright, just
keep consuming”. Hneď vedľa
prasaťa sa dvíhali jemné krivky nádhernej labute. Pomaly sa jej zmenšovalo
telo, ktoré sa oddelilo od krku, až vytvorilo asymetrickú bodku veľkosťou
neúmernú vlnovke otáznika, ktorú vytvorila hlava a krk labute.
Ako sa labutí otáznik pomaly vzďaľoval, ukázali sa dva malé hríby – dubáky.
Malé, milé, zlaté. Postupne však rástli a štíhli, až sa cez výzor
muchotrávok zmenili na dva dáždniky, ktoré sa k sebe stále viac
približovali, zrazili sa a vytvorili jeden veľký dáždnik. Ich stonky/rúčky
sa zo stredov presúvali smerom k hranám tohto veľkého dáždnika, pričom sa
k nim zospodu priblížila figúrka plastového vojačika, až sa s nimi
spojila a celý tento obraz vytvoril náznak profilu parašutistu. Chvíľu sa
len tak hompáľal sprava doľava, postupne sa mu však padák odpájal a vydal
sa kdesi smerom hore, kde narazil na šedivú guľu pripomínajúcu odvrátenú stranu
mesiaca. Po ich strete padák a guľa splynuli vo veľký tmavý cylinder.
Medzitým sa parašutista zo vzpaženými rukami zmenil na symbol víťazstva,
„véčko“ vytvorené z ukazováka a prostredníka ľavej ruky. Tieto dva
prsty začala akási tajomná sila vytáčať jedným smerom a zo symbolu
víťazstva sa razom stal krásny biely ušatý králik. Ten sa už-už chcel rozbehnúť
kdesi za trojlístkom, ale jeho existenciu ukončil padajúci cylinder, ktorý ho celého
skryl.
V priestore začalo pribúdať čím ďalej tým viac neustále sa
meniacich vecí. V pravo začalo malé kladivo tĺcť do veľkého klinca,
o ktorý sa potkol ešte väčší bager a ako tak padal smerom na rýpadlo,
zmenil sa na ušatého slona afrického. V ľavo sa začala ladiť sekcia
hudobných nástrojov na čele s trianglom, tamburínou a hrebeňom.
Triangel sa začal stáčať smerom dovnútra, vytvoril špirálu, palička sa začala
vetviť a spoločne vytvorili exotickú mäsožravú rastlinu, ktorej meno je po
latinsky nevysloviteľné a zároveň nepreložiteľné do zrozumiteľného jazyka.
Voluterompulixerofiladeriticus gladiceliolemardofekorpulicerae. Zuby hrebeňa sa
začali od seba vzďaľovať a skracovať, až sa celý hrebeň zmenil na
stonožku, ktorá sa bezhlavo vrhla na koreň rastliny, tá sa zas vrhla na zadok
stonožky a začali sa požierať navzájom. Kanibalská šesťdesiat deviatka.
Tamburína sa chvíľu tvárila, že je jej všetko jedno a nemieni sa
meniť, ale ako tak starla, postupne sa zväčšovala až sa z nej stal bubon.
Keď padnutý slon africký bubon zbadal, rozbehol sa k nemu, no nevymeral si
dostatočnú brzdnú dráhu a vrazil doňho. Samozrejme, ozval sa strašný
rámus. Zjavne sa to zapáčilo králikovi v cylindri, lebo začal
v nepravidelných intervaloch silno búchať na steny klobúka. Rámus začal prichádzať
zovšadiaľ, najviac však hučali delá pirátskej plachetnice, ktorá čakala na
svoju chvíľu v zákryte slnka.
Zdvihol som hlavu z trávy a všimol som si, že zo západu sa ku mne
blíži tmavomodrá letná búrka. Keďže som nemal dáždnik, rýchlo som sa postavil
a utekal k zastávke električky. Ležať v parku na tráve,
pozorovať divadlo na oblohe, byť chytený letnou búrkou. To, či sa králikovi
podarilo ujsť, sa mi už nepodarilo zistiť.
