List.
Prebudil som sa do daždivého rána a vedľa seba som našiel ležať obálku s listom, v ktorom stálo toto:
"Odišiel som. Možno je Ti ľúto, že bez rozlúčenia, ale lúčili sme sa pomerne často aj bez toho, aby som niekam odchádzal. Prirodzené konce sú niekedy ešte prekvapujúcejšie. Život vážne stojí za to. A už sa teším na ten ďalší. Či už to bude jeden nekonečný alebo nekonečne veľa krátkych, vždy sa ho oplatí prežiť od začiatku až do konca. Prípadné nedorozumenia medzi nami mi, prosím Ťa, odpusť. Thomas Fantet de Lagny, francúzsky matematik 17. storočia, tesne pred smrťou neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho zdravia, či niečo cíti, či ho niečo bolí. Keď sa ho jeho priateľ Maupertius opýtal, koľko je dvanásť na druhú, jasne odpovedal "sto štyridsať štyri". Ak si sa ma niekedy pýtal a nedostal odpoveď, možno si sa pýtal zle, tak sa už nehnevaj. Odišiel som, ale nezabudol. S pozdravom, Kamil"
List som zložil, otvoril som šuflík a hodil ho medzi ostatné, podobné listy, ktoré som si napísal pre prípad, že by som sa už neprebudil. Vážne neviem, nad čím som včera rozmýšľal. Zbytočne patetické, trápne, bez štipky humoru, zle dopasovaný citát, ktorý by sedel lepšie na inom mieste. Nabudúce použijem Puškina alebo Sternea, do tej doby možno aj Allena. Hlavne na neho čakám. Určite prekvapí.
3 komentáre:
nikdy nevieme kedy sa lucime naposledy...ale kazdopadne ked zijeme svoj zivot tak, ze ak sa rano prebudime s tym aky nadherny den mam za sebou a este aky pred sebou, sme naplneny...bohuzial sa nam to casto nedari a byvame nestastny....
Minule som sa spytala mne velmi blizkeho cloveka ze ci je stastny ... a on povedal ze nie... casto nam k stastiu chybaju uplne malickosti, ktore sme dokazali vnimat v detstve, no teraz nam nejak unikaju pomedzi prsty....skoda....
Mozno sa raz vsetci prebudime s usmevom na perach a povieme si ze skutocnym stastim je to, ze mame cely den nato, aby sme to stastie dosiahli, aby sme boli stastnymi viac nez vcera a menej nez zajtra...to prajem z uprimneho srdca kazdemu aj ked to znie klisoidne....
PS: neberme kliche ako nieco odporne,.....zneuctili sme si pekne chvilky a momenty prave tymto slovom....mnohe situacie dokazu byt jedinecne aj ked su okresane casom :)
Ak by záležalo len na nás, aký život chceme viesť, všetci by sme mali tie najkrajšie životy. Bohužiaľ (alebo Bohu vďaka?) sú naše životy ovplyvňované inými, ktoré vedú ľudia nám blízky, vzdialený alebo okoloidúci. Nie sme rovnankí, vždy sa teda objavia kolízie a konflikty, vnútorné aj vonkajšie, ktoré narúšajú naplánovaný chod nášho života. "Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch." Mierne sarkastické, ale čo tak sa skúsiť zasmiať nad tými svojimi ? :)
Hehe no jasne ze keby sme mali zivoty take ake by sme chceli mat by bolo vsetko az velmi nudne dokonale.... Ja osobne dokonalost nemam rada... kebyze je vsetko dokonale, nebol by dovod posuvat sa dalej...
Ale Kamil, mas pravdu, niekedy sa dobre posmejem, ale aspon ma ma co motivovat a stimulovat k tomu aby som nezostala stat na mieste
...vrba
Zverejnenie komentára