Aj tak je všetko žlté...

Prebudenie č. 18

2011-06-17T00:58:00.006+02:00

Cesta.

"Príjemné prebúdzanie, pán Šťastný. V prvom rade by som Vás chcela poprosiť, aby ste nerobili žiadna prudké pohyby, pokojne ležali a pomaly sa snažili dostať cit do vašich končatín. Oči nechajte zavreté ešte zopár minút, dlho ste ich nepoužívali a náhla zmena aktivity očných nervov by mohla dočasne poškodiť váš zrak.
Dovoľte mi, aby som sa vám v krátkosti pripomenula. Volám sa Sofia a som palubný počítač vesmírnej lode Rovnováha, ktorá bola vyslaná do planetárneho systému červeného trpaslíka Gliese 581 k planéte Gliese 581g, nazývanej tiež Zarmina, v súhvezdí Váhy. Kvôli vzdialenosti 20.5 svetelných rokov od Zeme ste vy a ďalší členovia posádky boli uložení do kryogenických komôr a podstúpili ste proces umelej hibernácie, z ktorej sa práve prebúdzate. Vesmírna loď Rovnováha cestovala rýchlosťou 0.5-krát rýchlosť svetla, v umelom spánku ste teda boli udržiavaný rovných 48 rokov. Počas letu som priebežne posielala správy o vašom stave a zápisky z palubného denníka na základňu na Zem. Na obežnú dráhu Zarminy sme dorazili pred dvoma rokmi. Pomocné stroje už stihli preskúmať najvhodnejšie miesto na pristátie a na povrchu planéty vytvorili provizórnu základňu. Ďalšie podrobnosti sú v palubnom denníku s odkazmi na databázu prác vykonaných na Zarmine.
Vaše telesné procesy znova pracujú naplno, vaša kryogenická komora sa teraz otvorí a vy môžete vystúpiť. Môžete otvoriť oči."

Zmenáreň

2011-05-10T17:41:00.002+02:00

Chcelo to zmenu. Snáď mi bude odpustené. Snáď ma to donúti písať častejšie. Snáď ...

Áno, je to tak.

2011-05-09T23:00:00.000+02:00

Boh je určite žena.

Veta dňa

2011-03-29T18:20:00.001+02:00

"Nikdy som si nemyslel, že niekdy budem robiť výber medzi Ivanom Hlasom a ženou."

Prebudenie č. 17

2011-03-21T23:51:00.007+01:00

Rozprávkové.

Malý Janko bežal cez celú záhradu smerom k domu jeho starých rodičov. Vbehol do kuchyne a lapajúc dych vyhŕkol na starého otca:
- Dedko, dedko! Musíš mi požičať sako!
Starý otec položil noviny, stiahol si okuliare na konček nosa a ponad ne sa vnuka snažil upokojiť.
- Pomaly, pomaly, Janko! Na čo potrebuješ sako?
- Idem na svadbu! - skríkol a začal ťahať starého otca za ruku.
- Na svadbu? Na akú svadbu?
- Kráľovskú! Princ si berie za nevestu princeznú!
Na vnukove naliehanie zdvihol starý otec obočie a aj seba zo stoličky a spoločne sa prehrabávali oblekmi zavesenými v skrini, pričom Janko začal vysvetľovať:
- Bol som v lese a na čistinke som stretol dvoch trpaslíkov, vlastne oni stretli mňa a povedali mi, že princ konečne našiel princeznú, ktorá spala asi tisíc rokov, lebo ju pomocou kúzel a trikov zakliala zlá ježibaba, lebo bola naštvaná, že ju otec princeznej, pán kráľ, nepozval na hostinu, keď sa narodila, veď to poznáš, dedko, ako to chodí, treba pozvať veľa ľudí, a tak. No a princ, bojovník s prilbou a brnením a mečom, ju našiel zakliatu spať v takej vysokej veži, to vraveli trpaslíci, a jeden vravel, že musel premôcť trojhlavého draka, druhý, že musel premôcť troch trolov, asi to mali popletené, chápeš dedko... no a potom prišiel do tej veže a ona spala a zatriasol ňou, ale ona stále nič, tak jej dal pusu, lebo sa mu páčila a ona sa zobudila a hneď sa doňho zaľúbila, no proste hróóózne s tými princeznami, dedko, len sa zobudia, uvidia nejaké trdlo a už sú do neho až po uši. No a tí trpaslíci mi povedali, že majú každému odkázať, koho stretnú, aby prišiel na svadbu, lebo je to veľká slávnosť...
Janko bol na nezastavenie. Za pochodu sa snažil neutopiť sa v saku starého otca, ktoré mu bolo osemkrát väčšie, než je on sám.
- Dedko, ďakujem za sako, už idem, lebo prídem neskoro!
- Ach tie princezné, - vzdychol si starý otec a už len z dverí pozoroval vnuka bežiaceho cez záhradu k bráničke, ktorá ústila k lesu.

Veselé Vianoce ...

2010-12-19T11:30:00.002+01:00

A je to tu. Znova ten čas, rok sa stretol s rokom, podali si ruky, jeden si zaspomínal, druhý dúfa v lepšie zajtrajšky. Tento rok by ste si však nemali nechať ujsť nasledujúce video. The Star Wars Holiday Special.

Vážne sa na to nedá pozerať bez toho, aby ste si to kedykoľvek zastavili, predýchali, utreli slzy od smiechu a odložili pokračovanie na neskôr. Naozaj je toho príliš veľa, odporúčam v malých dávkach.
Prajem všetkým Šťastné a veselé Vianoce a pohodový vstup do Nového roka, tentokrát s jedenástkou na konci. Všetko je žlté!

Veta večera

2010-12-11T13:30:00.002+01:00

"Aj Chuck Norris je z Mikovej." (Lukinko)

Prebudenie č. 16

2010-11-25T00:25:00.008+01:00

Skriňa.

Keď som sa snažil natiahnúť si skrčenú nohu, zistil som, že to neide a kopol som do nejakej drevenej dosky. Prebudil som sa v pokrútenej polohe sediac na nejakých tričkách s hlavou medzi kabátmi a košeľami. Paráda, pomyslel som si a rozmýšľal, kde to vlastne som a čo tam robím. Pokúsil som sa zatlačiť na drevenú stenu po ľavej ruke, ale nešlo to. Pri pokuse posunúť ju kĺzom som mal viac šťastia.
Do skrine sa vlialo denné svetlo, ktoré mi na moment zaslepilo oči, ale potom som ju zbadal. Uprostred izby si na drevenej dlážke kreslilo na papier malé dievčatko. Chvíľku som sa na ňu len tak spomedzi košieľ a sák díval a rozmýšľal, ako ju nevystrašiť. Pri následnom malom pohybe nôh som zhodil jeden vešiak na zem. Dievčatko sa pozrelo mojim smerom, usmiala sa, vstala a podišla bližsie. V tých červených šatách a kučeravých svetlých vláskoch vyzerala božsky nevinne.
- Čo tam robíš ? - opýtala sa ma.
Prekvapila ma jej rozvážnosť a pokoj. Snažil som sa usmiať a o niečo som sa pokúsil.
- Strážim veci a poklady ukryté v tejto skrini. - snáď sa chytí.
- A kde máš meč ?
- Meč ?
- No ako môžeš strážiť bez meča ? - dostala ma táto chytrá mladá dáma.
- Ja som čarodejník, mne meč netreba. Ja mám čary a kúzelné formulky. - snáď jej to bude stačiť. Zjavne sa jej to nepáčilo a tak sa rozhliadla po skrini.
- Jéééj, farebná košeľa! - skočila mi nohou priamo do rozkroku a stiahla jednu veľmi farebnú kvetovanú košeľu. Trošku neohrabane si ju obliekla, vyhrnula rukávy, skontrolovala sa v zrkadle a šla si znova kresliť na dlážku. Bola tak neuveriteľne krásna, že som ju mal chuť objať. A potom ma dostala vetou, ktorá ma spravila najšťastnejším na svete.
- Ocko, som hladná. Vylezieš už a spravíš mi chlebík ?

Veta večera

2010-11-16T22:26:00.000+01:00

"Chcel by som byť odteraz, taký, ako doteraz."

Prebudenie č. 15

2010-04-07T01:39:00.007+02:00

Daydream.

Uprostred kamenného námestia stála fontána, v ktorej si hasili smäd miestne holuby a papagáje. Subtropickú atmosféru dotváralo asi desať paliem roztrúsených nepravidelne, akoby vyrástli tam, kde sa ujali semienka.
V sparnom popoludní som sedel na terase reštaurácie a chladil sa turkom a minerálkou. Na malom stole pre dvoch boli ešte okrem kávy a sklenenej fľaše aj dva čisté poháre na víno, ktoré tam čašník z nejakého dôvodu nechal, hoci som sedel sám. Hlavu som mal plnú myšlienok z predchádzajúcich dní.
Už si nepamätám hlavný dôvod, prečo som sa v tomto meste ocitol. Pravdepodobne to malo niečo spoločné s ušľachtilosťou výmeny kultúrnych znalostí, no jediné, čo sa doteraz vymieňalo, boli len sliny a iné telesné tekutiny. Povrchnosť a prázdnota vzťahov v tomto meste vytvárala dojem akéhosi hotela, kde sa všetci zabávajú na chodbe a do izieb sa zavrú len za účelom vylučovania a súlože. Ak boli za bohémov v minulom storočí označovaní "umelci" povaľujúci sa po kluboch a baroch, debatujúci o nezmyselnosti existencie, potom naozaj neviem nájsť názov pre "bohémov" schopných stratiť pri debate najviac ak päť viet a radšej sa hneď vrhnúť do tmavých hlučných sál hľadajúc oči, ktoré nebudú chcieť spoznávať, len prosto žiť. Schopnosť všimnúť si vnútorne zaujímavého človeka klesá v tomto prípade na nulu.
Z myšlienok ma vytrhol čašník pýtajúci sa, či niečo nepotrebujem. Dopil som kávu a zrak mi spočinul na pohári na víno. Môj bol stále čistý, ale v druhom bolo na dne trochu nedopitého červeného vína a na okraji odtlačok červeného rúžu. Zaplatil som a vnútorne zahanbený som sa šiel z toho môjho pokrytectva opiť do najbližšieho baru.

Video dňa

2010-04-04T22:51:00.004+02:00

Po žúrke stojí opitý nočný stolík na autobusovej zastávke a čaká na nočák. Autobus príde, otvoria sa dvere, zopár ľudí vystúpi, jeden nastúpi, no nočný stolík stojí ďalej.
- Tak nastupuješ ? - opýta sa nočák silným, zvonivým hlasom.
Nočný stolík odpovie:
- Nie, pôjdem ďalším, čakám ešte na lampu s budíkom.

Slovo dňa.

2010-01-23T14:47:00.001+01:00

Bifiďák.

Prebudenie č. 14

2010-01-09T00:34:00.004+01:00

(Ne) reálne.

Otvoril som oči a bolo svetlo. Jasné, denné, relatívne tiché, keď si vezmete, že tma je tichá a svetlo je hlasné. Denné ticho bolo príjemné. Moje prvé kroky viedli na terasu, ktorá sa troma schodmi vnárala do piesku pláže. Nebo aj more dnes boli jasné, dokonale som videl čiaru, ktorá rozdeľovala modrú od modrej, aj keď obe mali úplne rovnaký odtieň. Tá čiara sa nikde nekončila. Vedel som to.
Otvoril som oči a bolo ticho. Tmavé, ale nie temné, keď si vezmete tmavý les a temný les. Predmety som poznal podľa tónu, ktorí vydávali. Malé zneli vysoko, ľahké zneli čisto, veľké zneli nízko, ťažké šumeli. Moje prvé kroky viedli na terasu jednočiarkovaného G, z korej viedli tri schody akordu D-dur do ostrých tónov piesku. Aj dnes bolo more aj nebo čisté, dokonale som počul tón, ktorý oddeľoval e-mol od e-mol, aj keď oba mali tú istú farbu. Ten tón sa nikde nekončil. Vedel som to.
Otvoril som oči a bola sloboda. Prirodzená a nepodmienená, keď si vezmete, že podmienkou slobody je istá rozumnosť v konaní. Pocit voľnosti bol prirodzený. Bez pohnutia nôh som sa takmer bez kontaktu s podlahou presunul skrz zatvorené dvere na terasu, ktorej okraj plynule splýval s pieskom pláže. Dnes bolo nebo aj more príjemné, dokonale som cítil rovnováhu, ktorá umožňovala čajkám a rybám naháňať sa po celom obzore, v mori a na nebi. Jedna modrá, jeden e-mol, bez hranice. Tá nikdy neexistovala. Aj to som vedel.

Caga Tió

2009-12-15T22:39:00.016+01:00

Tió de Nadal (alebo familiárne označovaný ako Caga Tió) je symbol Vianoc resp. katalánskej mytológie v období Vianoc. Tió de Nadal znamená v preklade "vianočné polienko". Katalánci ho okolo 8.12. chodia hľadať do lesa a v okamihu, keď ho nájdu, starajú sa oňho ako o člena rodiny. Vačšinou ho položia do kuchyne na dlážku, zabalia ho do deky a "prikrmujú ho", teda normálne mu dávaju jesť. Tió im na oplátku na Štedrý večer pripraví prekvapenie. Totižto mladší členovia rodiny ho začnú biť palicami a spievať "caga tió" (kakaj, polienko, kakaj), aby "vykakal" sladkosti (keď sa najedol, tak to nejak musí zo seba aj dostať). Takže pod dekou si nakoniec nájdu cukríky, sladkosti, orechy a "torrons", čo by som prirovnal k tvrdému tureckému medu s orechmi. Caga Tió tiež môže "kakať" aj väčšie darčeky, ale väčšinou ich nosia Traja mudrci. Dobrota vianočného polienka nekončí vykakaním sladkostí, ale to pohostenie a starostlivosť, ktorú dostal, premení v kozube na teplo.
Pomerne vtipný zvyk, je však na to napasovaných kopec dôvodov, ako napríklad hnojenie Zeme alebo všetci ľudia sú si rovní, každý "kaká". :-) Prajem všetkým Veselé Vianoce a Šťastný Nový Rok, tentoraz 2010.

Prebudenie č. 13

2009-12-01T20:43:00.004+01:00

Letné.

Poznajú to asi všetci:
leto, o pol šiestej ráno,
slnko si už krásne svieti,
ktosi iný ruší spánok.

Viete asi aký to zjav
začne krúžiť kolo ucha.
Bzučaním mi Dopplerov jav
demonštruje hlúpa mucha.

V polospánku zaženiem sa,
veď je leto, to sa stáva,
ponáram sa hlbšie do sna.
Blbá mucha neprestáva.

Prehodím sa na druhý bok,
čo je veľa, to je veľa.
Zvolila si zlý začiatok,
ak si chcela nájsť priateľa.

Tasím všetky možné zbrane,
a hoc' nie som dobrý v boji
začnem nosom, kordom tváre:
nevidno však, že sa bojí.

Vpád a výpad, skúšam triky
pochytené od Cyrana.
Odoláva. Tiež má vtipy.
Asi škola d'Artagnana.

Rukami zúfalo mávam.
Zdá sa, že je dobrý pilot.
Situáciu nezvládam.
Kto je mlyn? A kto je Quijote?

Dosť! Už stojím na posteli
dávajúc si dole tričko.
Ona zatiaľ v kúte sedí,
na poličke čaká tíško.

Stojatý vzduch besne vírim,
zo skrýše ju vyháňam von,
ženiem ju cez okno, divým
pohľadom jej dávam zbohom.

Kým bude zas všetko žlté,
tak to ešte prejde chvíľa.
Pred spánkom si v duchu poviem:
"Počkaj, keď ťa chytím, sviňa."

Poznanie večera

2009-11-29T23:27:00.001+01:00

"Niekedy sa hrášok správa ako kukurica."

Tear down this wall!

2009-11-08T14:45:00.005+01:00

9.11.1989
Prosím, nezabudnime. Zbúrajme tento múr.

Helloween

2009-10-31T20:05:00.003+01:00

Niektorí sme masky sami o sebe.

Písanie

2009-10-30T00:28:00.007+01:00

Písať o písaní je veľmi príjemné. Začnem tým, že niečo chcem napísať na prázdny kúsok blogového papiera. Veta by už bola. Pokračujem tým, že sa mi to už pomaly zaplňuje slovami, ktoré nič neznamenajú, ale v tom samozrejme musí prísť nejaká zápletka, aby to aspoň niekto čítal a nakoniec nebol oklamaný alebo okradnutý o čas, ktorý strávil čítaním týchto riadkov. Zápletka je jasná: strata slov, nevôľa písať ďalej, nezmyselnosť myšlienok putujúcich z hlavy cez prsty k obrazovke. Došla múza. A samozrejme, zápletka sa musí zamotať ešte viac, došiel aj atrament. Slová sa zázračne nájdu pri náhodnom písaní písmen do mokrého piesku pláže mladým tajomným začínajúcim teplým umelcom, prípadne sa náhle objavia pri obede v písmenkovej polievke, a to prekvapí časníčku, ktorá si čmára na blok okrem objednávok aj amatérske haiku. Láska ako hrom, aj cez internet, aj v Seattli, aj v novembri, aj pretty woman. Písanie samozrejme pokračuje, ale na iný kus papiera, na ktorom je započatý nový príbeh, tentokrát už nie o písaní, ale o konečne normálnejších veciach.

Písanie o písaní, filmy o filmovaní filmov, pesničky o spievaní, divadelné predstavenia o divadelných hrách, myšlienky o myšlienkach ... nenájdu sa aj iné témy ?

Veta dňa

2009-10-08T15:45:00.003+02:00

"Ktovie, či existuje život po svadbe ..."
(známy anonym)

Prebudenie č. 12

2009-09-29T00:22:00.005+02:00

Chuť spomienok.

Zobudil ma zlý sen. Letel som zo skaly. Pád mi vôbec nevadil, horšie to bolo po dopade. Prvý náraz na skaly som ako tak rozchodil, v mojom prípade rozlietal. Ďalší náraz bol hlavou a tretí mi vykĺbil rameno. To už som musel šklbnúť rukou do steny za hlavou.

Starý otec vravieval, že "zlý sen treba utopiť". Tak som spojazdnil svoje nohy a nalial som si pohár vody. Hodiny v kostolnej veži odbíjali tri štvrte na štyri, čo som pokladal za dobré znamenie. Trikrát malý zvon, trikrát veľký. Budia ma teda "tí dobrí". Keby ma tak radšej nechali spať.
Spomienka na starého otca a sny silnela každým dúškom, ktoré som hĺtalavo hádzal do seba spolu s kŕkavým zvukom prehĺtania. Keď som bol malý, pred spaním mi zvykol rozprávať o ľuďoch, ktorých stretol a s ktorými pracoval v jedálenskom vozni vo vlaku, keď cestoval po celom východnom bloku. O kolegovi, ktorý spával s otvorenými očami a vždy vystrašil cestujúcich, ktorí ho chceli oživovať, lebo vyzeral ako mŕtvy. O pani s fúzami, ktorá bola na ženu trošku viac ochlpená, no napriek tomu nemala o chlapov núdzu. O dvojmesačnom jazvečíkovi, ktorého šesť týždňov tajne chovali v jednom z kupé a keď na to vedúci prišiel, museli ho nechať niekde v dedinke uprostred Rumunska. O cestujúcich s rôznymi chuťami. O cestovateľoch s veľkými túžbami. O dedinkách, ktorých názov je taký krkolomný, že sa ho deti učia rok. O koľajniciach, ktoré nevedú nikam. O vlakoch, ktoré zablúdili.
Príbehy, ktoré sa lepšie počúvajú, ako rozprávajú. Dostal som znovu chuť navštíviť ho, zahrať si sedmu a pri fľaši domácej sa započúvať do jeho vtipných aj vážnych príbehov nie jedného, ale stoviek rôznych životov. Nalial som si ešte jeden pohár a s myšlienkou naňho som sa vrátil dospať túto noc.

Poznanie rána

2009-09-18T09:17:00.005+02:00

Nezdravte slnko v rifliach. Môžu sa potrhať.

Prebudenie č. 11

2009-09-11T19:05:00.003+02:00

Ci pana.

- Cipana, cipana! Normálne že spím v Stropkove. A zrazu bum, ci pana Praha. Ale to ešte nič! Cipana bum druhý raz a Barcelona. Cipana, cipana!

Chlapík večera

2009-06-26T11:01:00.005+02:00

Do you remember the time
When we fell in love
Do you remember the time
When we first met
Do you remember the time
When we fell in love
Do you remember the time

Michael Jackson (29.8.1958 – 25.6.2009)

... I remember.

Zákaz. Zase.

2009-06-20T15:28:00.004+02:00

Je mi to ľúto, ale musím sa po dvoch rokoch vrátiť k tomu, čo ma štvalo predtým a štve ma to stále. Keď sa niekomu "nechce" rozmýšľať, tak dobre, len nech tým, prosím, neohrozuje okolie. Ste nebezpční a zakázal by som Vás. Ale žijeme v tolerantnej spoločnosti, tak mi, prosím, svojím nerozmýšľaním neubližujte. Ďakujem.

Prebudenie č. 10

2009-06-14T02:23:00.009+02:00

Zabávač.

Andy ležal v tmavej miestnosti, ako vždy, natiahnutý na celý matrac, s rozhodenými rukami a nohami, zdanlivo nevediac o sebe a okolí. Ešte stále mal oblečené veci, ktoré mal počas vystúpenia: modré tesiláky a zelené tvídové sako. Spolu s parťákom Števom, ktorý mu robí aj manažéra, získali ročný kontrakt v jednom klube v meste. Každý štvrtok zabávajú ľudí zhruba hodinovým vystúpením, takzvanou "stand-up comedy". Andy stojí, rozpráva vtipy, smiešne historky, predvádza skeče, zabáva ľudí popíjajúcich pivo a drinky, ktoré sa naučili pýtať si podľa ženských zo Sexu v meste. Málokoho už však zaujíma pôvodný humor. Vymýšľať paródie je ľahšie, hlavne, keď vystihnete cieľovú vzorku ľudí, ktorých zabávate. Nevravím, že je to ľahké, pretože nie každý štvrtok je nedeľa, ale je to pohodlnejšie než pôvodný humor. Parodovať môžete hocikoho, od všeobecne známych ľudí, osobností, až po stereotypy, ktoré každý denne stretá, ako napríklad senilných seniorov pri pečive v potravinách. Raz darmo, najvtipnejšia je ľudská hlúposť.
V miestnosti sa zažalo svetlo a bolo počuť približujúci sa Števov hlas.
- Vstávaj Andy, mám nový skeč, ide sa nacvičovať.
Vzal Andyho do rúk a porozplietal mu zamotané šnúry vedúce k jeho končatinám a hlave. Vyskúšal Andyho drevené kĺby, upravil mu sako, postavil si ho k svojim nohám, poťahovaním šnúrok simuloval Andyho chôdzu, a začali nacvičovať novú scénku, ktorú dnes večer spoločne predvedú.

Prebudenie č. 9

2009-04-18T23:45:00.001+02:00

Symfónia.

Pecitol som pri rachote, ktorý narobila kniha, keď som ju asi zhodil z nočného stolíka. Pred spaním si rád čítam. Počas spánku rozhadzujem rukami. Choroba z povolania. Posadil som sa, Magda sa našťastie neprebudila, obul som si papuče a keďže som vedel, že nasledujúcu pol hodinu určite nezaspím, šiel som sa napiť vody. S pohárom som zašiel do mojej pracovne a vzal si do ruky obľúbený koncert, ktorý som už dlho nepočul. Preskočil som úvodné andante a hneď sa vrhol na moderato. Hlboké tóny klavíra sa pomaly rozozvučali v mojej hlave a ja som sa zahľadel do ďalších nôt. Vždy mi čítanie nôt pripomínalo čítanie Braillovho písma. Prechádzate tón po tóne a ste nútený podvedome poklepkávať si prstom, ktorým sledujete noty, prípadne plávete dlaňou nad listom papiera a krúživými pohybmi dirigujete neviditeľný orchester vo vašej hlave. Pomaly sa do toho zapoja aj nohy, ktoré stláčajú pedále klavíra a už niet úniku. Sedíte v koncertnej sále, orchester vás doprevádza k vášmu partu a v tom prichádzate na rad vy a váš klavír. Ľahké party precítene, technicky náročné party s bravúrnou virtuozitou. Po štyroch stranách som už vedel, ako to bude pokračovať, oprel som sa hlbšie do kresla, zatvoril oči a ďalej počúval tie nádherné tóny. Koncert končil vysokým trilkom a malým g. Otovoril som oči, vo dverách stála Magda. Usmiala sa a začala tlieskať.

- Bravó. Bravó, maestro. No poď už spať, Ty virtuóz.

Fotka dňa

2009-02-28T14:41:00.004+01:00

- Áno, prosím ? :-)

Prebudenie č. 8

2009-02-24T23:40:00.004+01:00

Explicitne.

Richard cítil, akoby takú tvrdú erekciu nemal už pár mesiacov. Ležal na posteli a čakal, čo sa stane. Následne sa strop roztrhol ako hárok papiera a zhora nad neho zostúpila osoba s malými ženskými prsiami, veľkým mužským penisom a obrovskými bielymi krídlami. Prišlo mu to povedomé.

- Prichádzam zbaviť ťa tvojich múk, tvojho trápenia, dať ti silu a odvahu. Očistím tvoju myseľ. Už nebudeš väzňom svojho okolia. Staneš sa skutočným, - riekol jemný, no mohutný ženský hlas.

Osoba sa sklonila nad Richardov penis, vzala ho do úst a jemne začala fajčiť, akoby to bolo to, prečo sa zjavila. Tesne po výstreku Richard zo sna precitol a svoj úd zbadal v ústach patriacim známym očiam, ktoré na neho uprene hľadeli.

- Bré ránko, zlato. Nehneváš sa, že? Vyzeral tak sladko, že som mu musela dať zopár bozkov.

Priskočila k jeho tvári a išla ho bozkávať, aj keď vedela, že nerád cíti svoje semeno v jej ústach.

- Prestaň, Soňa, nechaj ma.

- Pozrime sa naňho, aký drzý, - vstala z postele a flirtujúc dodala: - Idem do sprchy, o 5 minút ťa tam čakám, že mi to vrátiš. Pusou, hm?

Richard hľadel do stropu, ktorý nemal ani náznak trhliny. Nejako jej to musí povedať. Oprel sa o dvere kúpeľne a hľadel na ňu. Svojím spôsobom to bola nádherná žena.

- Soni, prosím ťa, odíď.

Pozrela naňho cez zrkadlo, akoby si nebola istá, či ho počula. V jeho očiach však nebolo pochybnosti o skutočnosti jeho slov.

- Ty si kokot, Rišo, totálny kokot. Koľko to s Tebou ťahám? Dva, tri mesiace? Unudila som ťa? Prečo? Mohol si mať všetko, nechala by som ho a bola by som len s tebou. Si chudák, totálny kokot. Prečo? Počuješ?

Chvíľu mlčky stáli, obaja zranení, jasne uvedomujúc si silu slov, ktoré vyslovili. Soňa sa obliekla a vzala si veci, ktoré narýchlo našla pohodené v byte.

- Fakt mi bolo s tebou fajn, Rišo, nechápem ťa. Choď do riti. - odišla. Keď sa Richard konečne zmohol na ďalšie slová, Soňa už bola preč.

- Som teplý, Soni. Som gay...

Video večera

2009-02-01T14:29:00.006+01:00

"... to je taká hnedá farba, divný názov mala ... na črepníku to bolo napísané ... nie črepníková hnedá ... taký divný názov ... ja si spomeniem ..."

Ubehlo pár desiatok minút, debata sa uberala všetkými možným smermi. V podvedomí všetci rozmýšľali nad záhadnou hnedou.

" ... niečo ako ... tram-tara-ram-hnedá! ... tram-ta-ram! ..."

"Terakotová?"

"Presne! Terakotová! No napadlo by vás, že to je hnedá farba? Tram-ta-ra-ram-hnedá."

Veta večera

2009-01-17T10:16:00.003+01:00

"We're gonna get laid tonite ... keď to znamená, že si pôjdeme ľahnúť a spať."

Krátky anglicko-slovenský slovník

2009-01-12T00:15:00.002+01:00

blackout - vonku bude tma (citujem pána premiéra)

burnout - vonku horieť

rooming in - vizbovanie sa

... no nie je to krásne? :-)

Veselé Vianoce ...

2008-12-19T08:33:00.005+01:00

Veselé Vianoce prajem všetkým, predovšetkým všetkým homo sapiens sapiens (áno, 2x) ... a šťastný a šťastlivý Nový rok, ten nasledujúci. Všetko je žlté :-)

Prebudenie č. 7

2008-12-11T18:36:00.004+01:00

Ako som predbehol smrť.

Vystúpil som z vlaku metra a davom som sa nechal unášať smerom k eskalátoru. Tesne pred ním sa vytvoril lievik a ľudia pomaly po jednom alebo po dvoch nastupovali na schodíky. Aj mne sa jeden ušiel. Lenže bolo mi na ňom trošku dlho, tak som po ľavej strane začal pomaly vystupovať smerom hore. Nikto predo mnou nešiel, nikto ma vo výstupe nenasledoval, občas som musel poprosiť ľudí, aby sa trošku posunuli a nechali ma prejsť. Asi po štyridsiatich-päťdesiatich schodoch už nikto, až na jedného pána asi desať schodov vyššie, nestál. Zastavil som sa vedľa neho, potreboval som si oddýchnuť. Schody eskalátora vedia dať zabrať. Chlapík mal oblečený riadne drahý oblek, košeľu, kravatu, topánky sa mu leskli, až som sa v nich videl. Pozrel sa na mňa a začal:

- Ahoj, chlapče.

Slušnosť káže odpovedať, ale chcel som sa aj trošku pobaviť.

- Zdravím, pán Smrť.

Zrejme to nečakal, no hneď sa chytil.

- Konečne sa stretávame.

- To hej, "konečne". A čo Vy tak? Ako sa darí?

- Ale, to vieš, stále plno práce, zo záťahu na záťah. Len ľuďom sa nejak nechce.

- A čo ste čakali? Že Vám pôjdu oproti? Veď pozrite, stoja, ani sa nehnú.

- Stoja? Veď sa hýbu. Všetci sa hýbeme, smerom hore. - trošku hľadal, kam mierim.

- Oni vidia, že sa hýbu. Mne sa vidí, že stoja.

- To je vec pohľadu. Tak či onak, stále dojdeme do cieľa. Hore.

- To áno. Dojdeme hore. Ale ja potrebujem ísť ďalej. Tam hore to pre mňa nekončí. Ak mi teda dovolíte, budem pokračovať vo výstupe.

Pomaly sa usmial a bolo mu jasné, že sa naša debata skončila.

- Tak sa drž, chlapče. Veľa šťastia.

Do konca schodov chýbalo len pár, no aj napriek tomu som sa ich rozhodol vyšľapať. S posledným krokom som sa prebudil do zasneženého rána. Čo už. Treba žiť. "Hore" to fakt nekončí.

Prebudenie č. 6

2008-10-03T16:52:00.004+02:00

195 x 85.

Ššš-ššš. Tak mäkko, tak sviežo, tak voňavo. Ššš-ššš. Tak ticho, tak skvele, prebúdzam sa pomaly, pomaličky. Pod líčkom cítim vlhkú škvrnu od slín, ktorej nevenujem žiadnú poroznosť. Pomaly, pomaličky vystrieram ruky, naťahujem nohy ... ejha! ... žiadna zábrana, žiadna stena. Posteľ dostatočne dlhá a široká - to musí byť nebo! Náhle otvorím oči, tá moja je oranžová, ale hneď vedľa je žltá a vedľa nej zas červená a za ňou zelená a modrá. A všetky obrovské! Vyskočím na svoje rovné a skáčem z jednej postele na druhú, pričom na každej sa zastavím a hádžem sa do jej mäkkého matracu. Aha, na tamtej je aj veľká perina! Ššš-ššš, už som v nej, tak ticho, tak mäkko a kľud. Ššš-ššš. Tak fajne, tak sladko, asi zaspím ... alebo nie. Vstávam a skáčem ďalej, ešte som nevyskúšala všetky. Táto je modrá s autíčkami, a táto ružová s bábikami, a táto je zelená s farebnými kvetmi, a táto je azúrová s loďkami. Zastavím sa na krásnej dúhovej s obláčikmi, skákaním skúšam jej opruženie, ktoré je pevné ako trampolína. Skáčem stále vyššie a vyššie, hlavou sa takmer dotýkam oblohy. Zrazu zbadám rýchlo sa zbiehajúce tety v bielych blúzkach a modrých sukniach bežiace smerom ku mne, lenže na moje skoky z postele na posteľ nemajú a tak letiac skrz dvere s nápisom "Nábytok na mieru" im kričím: "Ďakujem! A dovi o týždeň!"

P.S.: A aby sa nepovedalo ... 16575 ;-)

Fii fii fiu ...

2008-09-24T00:12:00.002+02:00

"... som zvedavý, kto bude platiť tú vodu..."

.týždeň

2008-07-26T14:49:00.003+02:00

Mojžiš, Hríb a Kušnierik v plnej paráde... teda... tak nejak... mimo...

Ako Taxikár ...,

2008-07-08T17:11:00.003+02:00

... ako Roberto de Niro.

Prebudenie č. 5

2008-06-09T00:36:00.005+02:00

List.

Prebudil som sa do daždivého rána a vedľa seba som našiel ležať obálku s listom, v ktorom stálo toto:

"Odišiel som. Možno je Ti ľúto, že bez rozlúčenia, ale lúčili sme sa pomerne často aj bez toho, aby som niekam odchádzal. Prirodzené konce sú niekedy ešte prekvapujúcejšie. Život vážne stojí za to. A už sa teším na ten ďalší. Či už to bude jeden nekonečný alebo nekonečne veľa krátkych, vždy sa ho oplatí prežiť od začiatku až do konca. Prípadné nedorozumenia medzi nami mi, prosím Ťa, odpusť. Thomas Fantet de Lagny, francúzsky matematik 17. storočia, tesne pred smrťou neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho zdravia, či niečo cíti, či ho niečo bolí. Keď sa ho jeho priateľ Maupertius opýtal, koľko je dvanásť na druhú, jasne odpovedal "sto štyridsať štyri". Ak si sa ma niekedy pýtal a nedostal odpoveď, možno si sa pýtal zle, tak sa už nehnevaj. Odišiel som, ale nezabudol. S pozdravom, Kamil"

List som zložil, otvoril som šuflík a hodil ho medzi ostatné, podobné listy, ktoré som si napísal pre prípad, že by som sa už neprebudil. Vážne neviem, nad čím som včera rozmýšľal. Zbytočne patetické, trápne, bez štipky humoru, zle dopasovaný citát, ktorý by sedel lepšie na inom mieste. Nabudúce použijem Puškina alebo Sternea, do tej doby možno aj Allena. Hlavne na neho čakám. Určite prekvapí.

Čo ak ...

2008-05-15T00:10:00.004+02:00

... čo ak je všetko možné ?

Spoločnosť večera

2008-04-24T00:47:00.001+02:00

Ježiš, Ľudovít Štúr, Maduar, čašníčka s benevolentným poprsím.

Video večera

2008-04-03T23:55:00.001+02:00

- Klop, klop.

- Kto je tam ?

- To som ja, mätový čaj.

Prebudenie č. 4

2008-03-27T23:39:00.004+01:00

Oceán.

Stála na piesočnej pláži celkom bosá. V oranžovo-žltom západe slnka si predsalen zachovala bielo modrú farbu: modré obtiahnuté džíny a biele, voľne vejúce tričko. Vietor sa jemne pohrával s jej rozpustenými žltými vlasmi. Ocitol som sa pri nej, hľadiac na končiaci sa deň, ponorený po členky v teplých vĺnkach ovlažujúcich mi nohy. Ponúkla, podala, dotkla sa mi ruky a spolu sme vykročili vpred, v ústrety moru, oceánu našich túžob. Rýchlejšie a rýchlejšie, prekračujúc stále väčšie a väčšie vlny, sme sa približovali k sebe, bažiac po ďalších a ďalších nárazoch vetra, vĺn a vášne hrajúcej prím v našich citoch. Neskutočná diaľka sa rázom zmenila na splynutie našich tiel a mora. Boli sme až neuveriteľne úžasne mokrí, mokrí ... mokrý. Mokrý. Otočil som sa na chrbát a vychutnával uvoľnenosť celého tela. V tom momente mi bolo jedno, čo si o mne kto myslí, čo sa deje okolo mňa, čo sa robí, bola mi ľahostajná nepríjemnosť dotyku vlhkosti. Tú chvíľu som si vždy vedel užívať a vychutnávať, dúfajúc, že sa sen raz stane skutočnosťou. Trochu mi je ľúto toho, že je ich menej a menej. Ešte stále však majú svoje čaro.

Bed Bug Beer Tour 2008

2008-03-16T15:48:00.003+01:00

Neuveriteľných 20 dní (!!!) dlhé turné, zatiaľ odohraných 11 vystúpení, totálne vypredaných a turné ešte zďaľeka nekončí!!! Kapela, skutočne na vrchole, predvádza to najlepšie zo svojho repertoáru!!! O nasledujúcom predstavení dávajú vedieť osobne členovia kapely!!! BBB rulez!!!

Prebudenie č. 3

2008-02-27T23:52:00.004+01:00

Vôňa.

Cez zatvorené oči, takmer bez pohnutia, nevnímajúc nepatrné zvuky, ktoré ma obklopovali, som sa nadýchol. Kvôli umocneniu tej vône som nechal ostatné zmysly ďalej bezvládne odpočívať a nechal by som ich tak kľudne aj pol dňa. Tá vôňa ma dostala už včera v tom bare plnom cigaretového dymu, cez ktorý sa dalo kráčať len so zapnutými hmlovkami v prípade, že ste nemali mačetu na presekanie sa k baru. Tá vôňa mi v predstavách znova oživila krásne čierne vlasy zakrývajúce dlhý, hladký krk, zdroj celej tej omamnej ceremónie, nosiaci na tvári ďalšie dva čierne drahokamy, oči. Tá vôňa zaháňala všetky moje ostatné zmysly, oklamala jazyk najprv preplachujúci teplé pivo, neskôr pozorne zbierajúci kúsky vône pre seba, oklamala oči pozorujúce jasnú červenožltú, sebaobklopujúcu auru, oklamala ruky túžobne dotýkajúce sa zhmotnenia arómy plávajúcej hustým vzduchom, oklamala nos bažiaci po stále väčších a väčších dúškoch spaľujúcej potravy. Tá vôňa, ľahká, jemná, mladá, oživujúco svieža, omamne sladká, neodvrhnuteľne príťažlivá, ružovobiela, neskutočne geniálna. S ďalším hlbokým nádychom som si skúsil vybaviť, čo sa s tou vôňou stalo. "Dobré ránko, zlato," mi však dalo dostatočnú odpoveď.

Žena večera

2008-02-11T12:15:00.000+01:00

Dámi a páni, Tina Turner.

Prebudenie č. 2

2008-02-07T20:41:00.000+01:00

Hlava (XXII.)

Slnko mi práve svojimi lúčami uštedrilo obrovský pľuvanec rovno do očí, nehľadiac na to, že som vlastne spal. Pokus pohnúť hlavou asi naštval toho dinosaura, ktorý sa v priebehu včerajšej noci nasťahoval do mojej hlavy, pretože okamžite začal búchať do stien lebky zvnútra dávajúc mi znamenie, že od dnes tam býva so mnou. Príjemný spolubývajúci. Budem ho volať Dino a prvá vec, ktorú ho naučím, bude kadenie mimo mojich úst. Možno mu zhotovím krabicu s pieskom, časom sa možno naučí pýtať von, minimálne pred dvere. Búchanie sa zmenilo na špliechanie zvyškov tekutín, ktoré sa bohužiaľ nedostali mimo hlavu, keď mali možnosť, a z trucu ostali robiť spoločnosť koketnej mozgovej kôre, na ktorej teraz Dino hľadá cestu k moru alebo oceánu, preč zo zajatia priestoru plného myšlienok neschopných sa pohybovať. Zdá sa, že Dino našiel cestu. Je už len na mne, či ho spláchnem do stoky alebo nechám pohodeného na dlážke. Bolo by to nebezpečné, niekto by sa mohol pošmyknúť.

Lokomotívy ...

2008-02-04T16:25:00.001+01:00

... odfukujeme ... fúúúúú ...

Prebudenie č. 1

2008-01-30T15:55:00.000+01:00

Budík.

Cŕn. Cŕŕŕn. Zvoní budík nastavený na mobile. Obyčajným zvonením starého telefónu. Otočka, poslepiačky nahmatám ten "kazisen" a vypnutý ho hodím do opačného kúta postele. Kedysi som mával rôzne melódie pre príjemnejšie vstávanie. "Lakukarača, lakukarača, ..." a iné midi zvuky, ktoré slúžili aj ako vyzváňacie tóny. Vždy sa však stalo, že sa mi tá melódia natoľko zhnusila, že som ju nezniesol ani v telefóne a musela nedobrovoľne opustiť pamäť. Niekedy len pamäť mobilu, no čoraz viac a častejšie aj tú moju. Tým horšie, keď sa jednalo o nejakú obľúbenú pesničku. Dlho mi trvalo, kým som sa prestal strhávať uprostred dňa na "Johnny B. Goode". Radšej som preto prešiel na tie nekonfliktné zvuky typu "cŕn cŕŕŕn" a "píp píííp". Zzzzz. Zzzzz. Zabudol som, že dokáže vibrovať. Umlčanie nepomohlo. Ešte sa trepe.

Je to v trúbke ...

2008-01-23T23:01:00.001+01:00

... v takej ...

Veta večera

2008-01-22T21:22:00.000+01:00

"... aj tak z nás budú fúkači balónov ..."

Smrdím ...

2008-01-12T18:07:00.000+01:00

Cesnak

Povzbudzuje imunitné bunky k rýchlejšiemu deleniu a väčšej aktivite. Má protibakteriálne účinky a po stáročia sa využíva ako liek proti nádche, pri zapálenom hrdle, kašli a dýchacích ťažkostiach. Napomáha vykašliavanie. Znižuje hladinu cholesterolu v krvy. Podporuje voľný prietok krvi. Znižuje vysoký krvný tlak. Znižuje hladinu cukru v krvi .Má vysoký obsah vitamínu A, B1, B2 a C.

prevzaté z byliny.sk

... veľmi smrdím ... ale snáď budem zdraví. :-)

Veselé Vianoce ...

2007-12-19T22:11:00.000+01:00

... už sa stroooomček ligoce ...
... už sa blííížia Vianoce ...

Šťastné a veselé Vianoce prajem všetkým. Majte sa radi, majte ma radi a hlavne v pohode. ;-)
Hej a ešte ... PF 2008 !

Slovník ČJ - SJ

2007-12-09T22:39:00.000+01:00

Zopár zaujímavých prekladov:

chůva - pestúnka
chovat - pestovať
pochovat - popestovať

... spojenie života a smrti ...

Veta večera

2007-11-21T22:04:00.000+01:00

"... aj ženské sú nadržané. Len tomu vravia "romantická" ... "

I usually say "Fuck the Truth"

2007-11-02T13:08:00.000+01:00

... but mostly, the Truth fucks you. (Prior - Angels in America)

Potreba dňa

2007-10-21T17:28:00.000+02:00

"Máte aj Vy niekedy potrebu vopchať si ruku do zadku?"

Ako uvariť pikenko

2007-10-13T00:04:00.000+02:00

Daj si piko, daj si piko, pôjde Ti karta.

Rozhádzal mi to Samo...

2007-09-29T23:37:00.000+02:00

... ja nie, to Dominik!

Po použití ...

2007-09-06T10:43:00.000+02:00

... odhodiť. (nič proti, len sa bavím... :-)

Vedro

2007-07-27T19:09:00.000+02:00

... šak hej.

Nechcem byť prezident tohto štátu ...

2007-06-05T14:04:00.000+02:00

Lohyňa, na Hrad!

Mááám prográmko!!!

2007-05-28T20:31:00.001+02:00

... Blaise No More ... uuuuaaaaaaaaam ííízééé ... ááá ááá ááá ááá ...

Nadaný...

2007-05-18T13:27:00.000+02:00

... ale aj na iné ženy. Na Žofie, na Elišky, na Anežky, ... a tak.

Medzi sviatkami...

2007-05-04T14:17:00.000+02:00

"Po stopách V. I. Lenina za ďalšie prehlbovanie a upevňovanie priateľských vzťahov medzi mládežou ČSSR a mládežou socialistických krajín."

(jedno z mála dobrých hesiel... ak poznáte nejaké dobré, pridajte ho do komentárov. Všetko je žlté!)

So mnou nikdy nezostárneš

2007-04-16T14:38:00.000+02:00

... saxofón, ideš ...

Príchod jari

2007-03-23T10:51:00.000+01:00

Návrat sťahovavých holubov.

Opäť sme o krok ďalej...

2007-03-07T21:38:00.000+01:00

Bezdrôtový prenos hmoty priestorom a jej následna rekonštrukcia na inom mieste sa úspešne podarila. Dlhodobý výskum teleportácie na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe sa konečne dočkal úspechu. Skupine študentov sa podaril vytvoriť kvantový teleportačný obvod, ktorý je základom realizácie teleportácie. Obvod sa skladá z troj-qubitových brán XOR a ďalej z dvoj-qubitových brán. Pri praktickom overovaní objavu sa študentom podarilo teleportovať logaritmické pravítko. Nevyriešeným problémom pre mladých vedcov ostáva nájsť miesto, kam sa prenieslo pravítko po teleportovaní. To sa im ani po usilovnom pátrani nepodarilo a pravítko doposiaľ nenašli. Obdobné výsledky priniesol aj pokus pri teleportácii študenta MFF.

Jediná istá vec...

2007-02-23T15:58:00.000+01:00

"Krematorium Strašnice. Konečná zastávka. Prosíme, vystupte."

Metro Story

2007-02-16T16:30:00.000+01:00

Stojím v súprave metra, zastávka Mústek, nastúpia traja slovenský študenti, dvaja dlhovlasý, tretí má baretku, asi nejakí "od nás" alebo nejakí filozofovia. Započúvam sa do rozhovoru, bé je sprvávne.
- Čo budeš písať na bakulu ?
- Ešte nie som celkom rozhodnutý, ale po mojej skúsenosti s referátom o Charlesovi Mansonovi by som tentoraz chcel rozobrať nejakú komplexnejšiu postavu. Rozmýšľal som nad Adolfom Hitlerom ... skúsiť ho ukazať v svetle, v ako ho ešte nikto nevidel. Ako človeka idúceho za svojím cieľom.
- Tak to nebudeš mať ľahké. V poslednej dobe sa o ňom natočilo dosť filmov.
- No veď práve to. V tých filmoch ho ukazujú ako nejakého brutálneho demagóga a dementa zároveň. Ale polož si otázku: Mohol by dement milovať Wagnera a maľovať impresionistické diela ?
- Ideš na to zaujímavo. No, ja tu vystupujem. Maj sa.
Zastávka Námestí Míru, dvaja dlhovlasí vystúpili, bareťák si našiel voľné miesto, sadol si, preložil si ruky, zapozeral sa do zeme a v duchu sa zamyslel:
- Prečo to ten Hitler robil ?
Na nasledujúcej zastávke som vystúpil. Pomaly začínam chápať, prečo nás majú za bláznov. Sme riadne indivíduá.

Tenké steny

2007-01-13T17:44:00.000+01:00

- Ahoj.
- ...
- Sedím na posteli a umývam si nohy. Idem si ich natrieť krémom.
- ...
- No lebo mám nový krém na nohy.
- ...

Vianoce 2006...

2006-12-29T22:48:00.003+01:00

Zhorel nam vianocny stromcek.Bol zeleny a mal farebne ozdoby. Nic velke sa od neho neocakavalo ,aj tak sklamal. Mal svetla cinskej vyroby ,aj to bola mozno chyba.Z nicoho nic ,alebo z pretazenia ziaroviek zacal svietit viac nez obvykle.Bol umely a tak nechutne smrdel .Spolu s nim zhorel aj duch vianoc ,ak vobec neaky bol.Vonku sa zelenela trava a romovia spievali koledy.

Šťastné a Velelé...

2006-12-28T17:02:00.000+01:00

Nádherné Vianoce a Šťastný Nový Rok prajem všetkým. :)

Zákaz

2006-12-16T17:28:00.000+01:00

Najhoršie veci na tomto svete su nerozmýšľajúci ľudia. Mali by ich zakázať. Výnimka by sa mohla poskytovať jedincom, ktorí sa snažia napraviť škody zapríčinené svojím nerozmýšľaním. Ale aj tak by mali zakázať tých, ktorí nechcú rozmýšľať.

Úchylom

2006-12-15T15:31:00.000+01:00

Každý máme nejakú úchylku. Vačšinou sú spojené so sexom, ako napr. anal, fekal, oral, latex atď. Nič proti úchylkám nemám, ale keď už, milí úchylovia (úchyli?), máte radi kaviár v internátnej sprche, tak to prosím po sebe upracte. Je tam smrad a nie každému úchylovi sa páči to isté. Mne sa to nepáči.

Slovo večera

2006-12-11T17:01:00.000+01:00

Doberman.

Piate ročné obdobie

2006-11-22T15:55:00.000+01:00

Trošku mi chýba. Také "the best of". Tak napríklad teraz, v jeseni, kopec farieb, padanie lístia, vietor sa trošku zaprie do stromov, vynesie listy nad koruny a nesie ich ponad les, akoby ho hladil svojou neviditeľnou rukou ... v zime, ranná voňa snehu, ten jemný chlad štekliaci na chrbte odhora dole, núti zaliesť hlbšie pod perinu ... na jar, hromada hormónov sa prebudila zo spánku, všetko je žlté, stromy kvitnú a znova je svet plný farieb ... v lete, vánok v tieni stromu jemne ochladí pot, ktorý steká dolu čelom, hviezdnatá obloha po dni bez mrakov ... každé má čosi. Ale bodlo by tu niečo ako "výber z najlepších rozprávok na Šalianskom Maťkovi", niečo ako "najlepšie z Východu", niečo ako "the best of Otto Weiter". Niečo krásne.

hehe

2006-11-13T16:14:00.000+01:00

no asi som uz tu. Skusim sa pozriet do zrkadlo ci thu budem alebo nie:)
Zatial toklko z mojej strany - ale aj thak je vsetko zlte :))

Spomienka

2006-11-09T19:16:00.000+01:00

Ano, je to tak.

Video dňa

2006-11-03T12:55:00.000+01:00

Lukáš Vaculík ... Lukáš ... Vaculík ... ten.

Štvorístok

2006-10-13T14:26:00.000+02:00

Štvorlístky znamenajú šťastie. Kto nájde štvorlístok, nájde šťastie. Kto hľadá, nájde. Nájde štvorlístok ten, kto hľadá šťastie ? Nájde šťastie ten, kto hľadá štvorlístok ? O hľadaní sa nič nehovorí. Ani či je márne, ani či má nejaký význam. Kto hľadá, nájde. Iba toľko. Stačí to na to, aby človek našiel šťastie ? Alebo štvorlístok ? Vždy je to "len náhoda". Vždy... alebo nie ? No ... aj tak je všetko žlté. Aj štvorlístky :-)

Trialog

2006-09-29T17:00:00.000+02:00

"Počujte chlapci, mne to normálne nemyslí, keď si ráno nevezmem prášky."
"Mne to zas nemyslí, keď si prášky zoberiem."
"Mne to nemyslí."
Divoká Šárka, Praha, 28. 9. 2006

TV program

2006-09-17T23:24:00.000+02:00

Nechcelo sa mi ísť po časopis, ktorý som mal položený v druhej izbe, aby som si pozrel TV program, tak som sa ho pokúsil nájsť na nete. Nemal som takmer žiadny problém. Až na jeden. Včerajší program. Chcel som sa pozrieť, čo za film som to pozeral a čo som zmeškal, kedy mi vlastne išiel môj obľúbený film a iné možné myšlienky. Včerajší program. Čo to vlastne išlo v telke ? Už neviem. Problém, že sa to už z netu nedozviem. Tak idem listovať prstami v nejakom týždenníku. Včerajší program. Rýchla aktualizácia mi vôbec nevadí, vítam ju veľmi rád. Ale... možno je to blbosť, ale TV program by mohol ostať na nete také 2, 3 dni. Možno že o nič neide, ale možno ide o príliš komplikovaný systém, ktorý proste treba obnoviť zrušením starého a nahradením nového. Veď pohoda, ale... šak viete, aj včera bolo pekne, všetko bolo žlté.

Veta večera

2006-09-11T11:53:00.000+02:00

"Táto pesnička stojí za viac než tri ženské." Pink Floyd - High Hopes.

Video dňa

2006-09-07T17:32:00.000+02:00

Auto expresnej zásielkovej služby zaparkované pred cintorínom. V každom prípade video riadne.

Pitný režim

2006-09-03T15:34:00.000+02:00

Alkohol je metla ľudstva, vraví sa. Upratovať treba. A tiež aby pre naše deti ostalo menej, aby oni nemuseli znášať tú ťarchu pitia, musíme sa s "ním" ... alebo "tým" popasovať my. Naozaj, veď kto iný ? Ale len s mierou. Pretože poznáme mieru všedných vecí, poznáme aj mieru pre alkohol ... väčšinou je to 5 cl, takzvaný poldecák, ale tiež sa využiva aj štamperlík, ktorý je príjmný hlavne ak sa pije veľa. Okrem týchto malých mier pre alkohol sa využiva aj polliter, alebo niekedy aj liter, ale ten už ani tak nie, pretože ten chutný zlatý mok by v neskúsených rukách mohol zvetrať a tým pádom stratiť ... nedajbože ... chuť. Mieru treba poznať, hlavne pre alkohol. Mimochodom, vraví sa zlatý mok, ale nie je náhodou žltý ? Tak nazdravie.

Prečo je Malina teplý...

2006-08-02T18:21:00.000+02:00

Kamarát Malina (volajme ho tak, ale iba teraz, možno aj neskôr,uvidíme) je jeden veľký teplý buzerant. Možno nie je veľký, možno ani nie teplý, určite ani buzerant nie je (rychlo som sa znegoval, čo?), ale musím ho tak nazvať, lebo hneď, ako som ho spustil z dohľadu, začal mi nahovárať, že na skúšku, na ktorú sa učil teraz, sa vykašľal, resp. sa z toho posral. Ja som mu skočil na lep a už som sa viezol v jeho fingovanej blbej nálade, keď tu zrazu ten buzerant napíše, že to má za dva a skoro za jedna. No nie je buzerant ? Takto sa zahrávať s ľudskými nervami. S mojími nervami. Ale nevadí. Aj tak... okrem toho, že je všetko žlté... ho mám rád. Dáme 10 pív a bude dobre. Ináč, poučenie: "neserte veľa, bo Vám bude zle."
P.S.: Teplých mám rád. Sú to šupový ľudia. Držím im palce.

Ako zahasiť cigaretu na jazyku

2006-07-30T23:45:00.000+02:00

Na Ráji smíchu je jedno video, kde chlapík hasí cigarety na svojej ruke. Debil. Rozmýšľali sme s Vincentom a Malinou, či sa dá cigareta zahasiť na jazyku. Zapálite, rozťaháte a zahasíte. Aký epitel si pri tom poškodíte ? No, vrstevnatý dláždicový nerohovejúci. Nenachádza sa tam lamina propria mucosae, teda tá sa nepoškodí, aj keď budeme veľmi chcieť. Ten epitel prechádza do aponeurózy linguae, teda neurózy jazyka. By sme mali potom riadnu studňu, keby epitel prechádzal z dutiny ústnej do planty nohy. Písal to Miťo, neberte to vážne, lebo to len tak.
Záver: zistili sme, čo narušíme zahasením cigarety na jazyku. Terez už len treba zistiť, čo sme mali narušené pred zahasením cigarety na jazyku.

Neoficiálny 5. chrobák

2006-07-29T23:29:00.000+02:00

No, keď som už začal s tými Beatles, tak by som pridal aj ich fotku, žeby ste mali aj vizuálny kontakt. Takže na fotke sú zľava doprava Ringo, John, Meky, Paul a George. Všetci štyria, tam sú, hej. Hey Jude.

Veta večera

2006-07-29T23:17:00.000+02:00

"Si nevidím na stehná zospodu a si ich chcem oholiť, oholíš mi ich ?"

Rasisti Beatles ... ?

2006-07-29T22:58:00.000+02:00

Len tak, ako jeden z mnohých večerov, vyskytla sa v hlave pesnička. Naaa na na nanananaaaaaa nanananaaaaa Hey Jude. Beatles. Veď ich určite poznáte. Kapelka zo 60-tych rokov, hrala samé dobré hiťasy. Tvorili ju feťáci John Lennon, Paul McCartney, George Harrison a Ringo Starr. Či už mali viac, alebo menej členov, alebo viac či menej "s" alebo "r" alebo "n" v mene, to je už vo hviezdach, resp. v nejakej tej sieni slávy na stene napísané, tam. V každom prípade boli v 60-tych rokoch populárnejší než Ježiš, a to nemám z vlastnej hlavy. Bol to výrok storočia. Tuším ho povedal John, alebo Paul. V každom prípade, okrem toho, že je všetko žlté, jedna z ich piesní ma zastihla v ten večer. Hey Jude ? No tak, čo majú proti Židom ? Akože ja nemám proti nim nič, ale len tak mi napadlo, že je to videjo. Jew, Jude, Hey Jude ... v každom prípade príjemná pesnička. A vôbec nie je o Židoch... ale o dajakom, skôr dajakej Jude. No ... asi toľko.
Ponaučenie (už som jak Ezop): neverte titulkom, nech hovoria hocičo. Dôležitá je tiráž a čiarkový kód. IlllIIIllllIIIlllllIllIIIllll

Ako to všetko začalo ...

2006-07-29T22:48:00.000+02:00

Zdravím všetkých, ktorí niekedy navštívia tento "blog". Je zhruba 22:46:57 a začínam písať. Áno, začínam. Teda...
Všetko to začalo ako jeden z mnoho nápadov môjho zlatého najsamlepšieho a najteplejšieho (xixi) kamaráta (vážne, iba kamaráta). Keď už je na svete toľko stránok s blogmi, takže aj my si jednu spravíme. Fotiek máme dosť, takže tu budeme dávať postrehy z našich hláv a okolného sveta, lebo stojí za to zastaviť sa na chvíľku a ... čo som chcel ? Koniec. Budeme písať. Ale nie veľa, aby Vám nebolo zle.
A možno postupne zistíte, prečo je všetko žlté.